Rozhovor – NEVALOTH: „Naše hudobné vyjadrenie je skôr akousi heterodoxnou formou black metalu.”
mar02

Rozhovor – NEVALOTH: „Naše hudobné vyjadrenie je skôr akousi heterodoxnou formou black metalu.”

Zverejnené v mar 2, 2014

Vo Zvolene sa nám rodí poriadna temnota. Chalani z NEVALOTH to myslia s temnotou úplne vážne a týmto rozhovorom sa vás pokúsia presvedčiť, že to nie je žiadna póza. Ponorte sa so mnou do ich sveta plného starobylej a modernej filozofie, náboženstva a hudby plnej ambícií. Nech sa páči, budem vaším sprievodcom… Vznik kapely sa datuje na júl 2008. Ako si pamätáte na začiatky? S akými ambíciami ste ju zakladali a do akej miery si myslíte, že ste ich naplnili? Delgrast: Začiatky boli trošku chaotické, pre každého zúčastneného to bola prvá kapela vôbec, s niektorými členmi sme sa museli zakrátko rozísť. Našou ambíciou bolo produkovať kvalitnú a neokukanú black metalovú hudbu a náležite ju prezentovať naživo. Nejakým konkrétnejším cieľom mohlo byť zaradiť sa k tomu lepšiemu, čo slovenská scéna ponúka. Myslíme si, že cieľ sa viac-menej podarilo naplniť. Názov vašej kapely „Nevaloth“ pochádza zo starého hebrejského jazyka. Aký je jeho význam? Prečo práve hebrejčina ? Delgrast: „Nevaloth“ bol sprvu abstraktným slovom, ktoré nič konkrétne neznamenalo a zvolili sme si ho, lebo sme ho považovali za dobre znejúce. To, že sa výslovnosťou silne prekrýva s hebrejským „נבלות“, znamenajúcom čosi ako heretici, kacíri, náboženskí odpadlíci apod., Svjatogor odhalil až po niekoľkých mesiacoch existencie kapely. Určite sme si ho o to väčšmi osvojili. Napokon i naše hudobné vyjadrenie je skôr akousi heterodoxnou formou black metalu. Svjatogor: Myslím si, že význam názvu „Nevaloth“ je definovaný v samotnej tvorbe a neustále naberá nové podoby. Inak platí to, čo povedal aj Delgrast. Váš debut mi príde inšpirovaný hudbou raných SATYRICON, no novinka mi dokonca svojou progresivitou a akousi šialenou atmosférou pripomína album „Prometheus…“ od EMPEROR, koniec skladby „Philosophy of a Noble Mind“ odbáča aj do post-black metalových vôd, trebárs pripomenie takých WOLVES IN THE THRONE ROOM, či tu dokonca nájdeme aj prvky takých PINK FLOYD. Hádam správne inšpirácie, či som vedľa ako tá jedľa ? Svjatogor: Dovolím si tvrdiť, že inšpirácie každého z nás boli v dobe skladania a nahrávania pomerne široké, časť z nich určite tvoria aj všetky tebou spomenuté kapely. Vilo: Všetky uvedené kapely mám osobne dokonale zmáknuté. Skvelé to časy, keď som dokola dral CDčka EMPEROR a SATYRICON. Zaujímavé, že paralelne s tým som objavil PINK FLOYD a ich hudba ma sprevádza doteraz. Vlastním takmer celú ich diskografiu na LP a tie piesne poznám naspamäť. Dokonca si dovolím tvrdiť, že je to jedna z najvýznamnejších kapiel vôbec, takže som rád, že to tam počuješ. Či vedome, či nevedome, na človeka sa nalepia určité čiastočky z vecí, ktoré počúva a odrazia sa v tom, čo skladá. Tomu sa nevyhneš. Jo a WITTR sú najgeniálnejší naživo. To je presne ten typ kapely, ktorá skutočne ožije až na koncerte. Svjatogor, všimol som si, že si autorom coveru k chystanému albumu THE INFINITE WITHIN, staráš sa taktiež o grafiku domácej kapely. S akými...

Čítaj ďalej
Rozhovor – PERVERSITY Páči sa nám rúhavý typ death metalu, ktorý dráždi a vraždí naše sluchovody
jan22

Rozhovor – PERVERSITY Páči sa nám rúhavý typ death metalu, ktorý dráždi a vraždí naše sluchovody

Zverejnené v jan 22, 2014

Prešovčania PERVERSITY sú už dávno zabehaný pojem na našej scéne. Svoj temný a rúhajúci death metal predvádzajú už neuveriteľných 18 rokov. Každým jedným počinom stúpajú na kvalite a posúvajú sa do čoraz väčších temnejších zákutí. Nedávno vydané EP „Infamy Divine“ predstavuje kapelu vo vrcholnej forme a preto som ich oslovil. Na otázky odpovedala hlavne dvojka Kazateľ a Ďodi, no kus reči pridal aj nový gitarista Martin. Rozhovorili sa o histórii, inšpiráciách či už hudobných alebo textových, zabrdlo sa taktiež do tajov nového EP či vidín do budúcnosti. Vítam vás vo svete PERVERSITY! V októbri ste sa dožili plnoletosti, ako spomínaš na začiatky s kapelou? S akou víziou ste šli do založenia kapely a ako si myslíš, že ste ju naplnili ? A zároveň by si vedel povedať, ktoré momenty boli v histórii PERVERSITY prelomové? Kazateľ: Áno, máš pravdu. S PERVERSITY sme v októbri oslávili plnoletosť. Uff, 18 rokov, to je dosť. A aké boli moje začiatky? S PERVERSITY som prišiel do styku krátko po ich vzniku. Nielen počas koncertov, ktoré chalani hrali, ale hlavne potom koncom 90.rokov. Vtedy som bol členom death metalovej kapely THE BLEEDING a spoločne sme zdieľali skúšobňu. Potom to vyústilo aj do spoločného bočného projektu CONSTIPATION, ktorý žiaľ fungoval veľmi krátko a po jedinom koncerte aj skončil. Krátko po rozpade THE BLEEDING začiatkom roka 2000 som odišiel za prácou do Nemecka a spev som zavesil na klinec. Po troch rokoch som v auguste 2003 bol na koncerte, kde hrali chalani a vtedy už oni vedeli, že ich pôvodný spevák Martin Marinčák odchádza za prácou do Čiech. Nejako to všetko tak vyšlo, že po pokeci s Ďodim som sa v septembri 2003 stal jeho nástupcom. Odohrali sme spoločne pár koncertov a potom sa chystalo nahrávanie albumu Words Like Poison. Všetky vokály na tento album nahral Martin. Môj čas prišiel trošku neskôr. Čo sa týka prelomových momentov, tak sú to určite zmeny v zostave, ale pre kapelu ako takú to boli supporty pred VITAL REMAINS a SUFFOCATION. Ďodi: Juraj to pekne opísal. Ja keď ešte zalovím v pamäti, tak mi napadá naša prvá skúšobňa v kultúrnom stredisku obce Kojatice. Jeseň 1995. Začínali sme ako hudobní panici a bolo to pre nás veľmi vzrušujúce začať robiť nástrojový hluk. Naše začiatky boli zmes tancujúceho death-grindu s názvami songov ako „My Rotting Face“, „Alone At the Dead“, „Senile Existence“ či „Need To Suffer“. Sú to pre mňa veľmi pekné spomienky. Keď sme už nahrali naše prvé kazetové demo The Embarrassed v roku 1997, tak už sme sa aktívne zapojili do domácej UG scény. Čo sa týka podstatných udalostí, tak tu počítam náš debut The Garment of Lust, ktorý vyšiel v januári 2003 u francúzskeho labelu PQR. To sa už začalo poriadne na nás sypať. V tej dobe začal...

Čítaj ďalej
Profil – TRIBE: „Odsudzujeme prehnaný nacionalizmus už vo svojej podstate, pretože stále vyvolával a vyvoláva len konflikty a agresivitu“
jan18

Profil – TRIBE: „Odsudzujeme prehnaný nacionalizmus už vo svojej podstate, pretože stále vyvolával a vyvoláva len konflikty a agresivitu“

Zverejnené v jan 18, 2014

Na polceste medzi Rožňavou a Košicami, v mestečku zvanom Moldava nad Bodvou, sa nám zrodila mladá kapela TRIBE. Chalani  vyšli z punk/hardcoru až ku riadnemu death a thrash metalu, stihli vydať už dva albumy – „Scream To Bleed“ a „Endless Apocalypse“ a čoskoro môžeme očakávať ďalší prírastok do rodiny. Moldavčania ma hneď dostali svojou eufóriou, plným nasadením a hlavne tým, že sa zo dňa na deň vyvíjajú a zlepšujú. Preto som si pre vás pripravil tento špeciálny profil, kde vás zavediem do ich sveta plného metalu, antifašistických postojov, ale hlavne fajn ľudí. Tento profil bude obsahovať kratší rozhovor, hlave s Danielom Dankom, no na kus reči došli aj Dávid a Norbi a samostatné dve recenzie na ich dva albumy. Užite si to ! Začneme zostra. Ako sa vlastne dostal metal k vám do Moldavy ? Boli tam aj nejakí starí metalisti, či ste sa ku všetkému museli dostať sami ? K metalu nás priviedli naši bratranci. Spolu s nimi sme trávili dosť času, pozerali sme koncerty a klipy, ktoré mali nahraté na video kazetách, púšťali nám aj platne a tak nám metal stúpal pomaly do hláv. Ako k prvým sme sa dostali ku kapelám ako METALLICA, PANTERA, SLAYER. Keď sa nám už dosť páčila hudba, tak nás začali brávať  na všelijaké koncerty v okolí. To nám nestačilo a tak sme sa pomaly dostali aj ku nástrojom. Na gitare som začal hrať,  keď som mal 7 rokov, brat Dávid mal vtedy 8 a tak sa to stupňovalo až k Death metalu, grindcore-u, death-grindu, powerviolencu, crust, hc , vlastne ku všetkému možnému. Vznik kapely sa datuje na rok 2008. S akou víziou ste išli do založenia kapely ? Do akej miery sa vám ju podarilo splniť ? Celé to začalo tak, že sme sa často zvykli bicyklovať povonku. No s bratom sme vždy chceli založiť kapelu.  Časom sme sa dozvedeli, že Dávid hrá na bicích. Tak sme sa od toho bicyklovania dostali aj k prvým skúškam. Dá sa povedať, že sme začínali ako každá obyčajná „garážová“ kapela. Hudobne sme boli na dosť začiatočníckej úrovni, hrali sme covery od kapiel ako UK SUBS, EXPLOITED. Pokúšali sme sa robiť aj vlastné skladby, ale dajak nám to nešlo. Časom sme sa dostali k tvrdším kapelám ako: SEPULTURA, EKTOMORF, SOULFLY či PANTERA, a tak sa to začalo pomaly rozbiehať. Asi rok sme hrali covery v trojčlennej zostave, čiže – Ja, brat a bubeník Dávid. Potom sme začali tvoriť prvé skladby pre debut Scream to bleed. Keď sme už mali zložených 5 skladieb, pridal sa nový člen – spevák Norbert Farkaš, na prelome roku 2010. Zároveň došlo k výmene nástrojov, Daniel si vzal gitaru a Dávid basgitaru. To ma celkom zaujíma, prečo došlo k tejto výmene ? K tej výmene došlo hlavne preto, lebo brat nestíhal...

Čítaj ďalej
Rozhovor – HUMAN HUMUS: „Kritizujeme elity, či už politické alebo spoločenské a to, aký robia bordel vo svete a spoločnosti“
okt20

Rozhovor – HUMAN HUMUS: „Kritizujeme elity, či už politické alebo spoločenské a to, aký robia bordel vo svete a spoločnosti“

Zverejnené v okt 20, 2013

Spod Tatier sa na nás valí nová lavína a tentokrát nezmetie len českých turistov, ale  každého z vás. Popradskí junáci sa zapísali veľkými písmenami do knihy slovenského grindu vďaka novému albumu Dirty Filthy Mess a práve preto som si zobral na paškál frotmana Ižďa, aby som ho vyspovedal. Reč nebola len o novom albume, či o celej histórii kapely HUMAN HUMUS, ale došlo aj na iné zaujímavé témy, tak smelo nato! Na začiatok by si mohol predstaviť svoju kapelu, keď je to možné, od vzniku až po súčasnosť, pretože moje pátranie po týchto informáciách na webe bolo bezvýsledné. Bol to zámer, aby ste zostali v UG a tieto informácie odovzdávali osobne s fanúšikmi, či sa vám len nechcelo písať litánie ? Kapela vznikla začiatkom roka 2009, vtedy prvú zostavu vytvorili Sedrik (ex-bubeník), Maťo (ex-basák) a  Zdenko (gitarista) z popradskej death metalovej kapely SURGERY. Zostavu doplnil terajší basák 600, ktorý pôvodne hral na gitaru. Neskôr nastali personálne zmeny, keď v kapele začal hrať gitarista z ďalšej popradskej tlupy NYMPHA – Kristián, basák Maťo šiel za mikrofón a 600, vtedy druhý gitarista, začal hrať na basu. V takejto zostave sa začali tvoriť prvé skladby. Ja som sa ku kapele dostal niekedy pred troma rokmi. Muzika sa mi páčila, tak som dohodil pár koncertov v Poprade a okolí. Vtedajší spevák Maťo zhruba pol roka potom kapelu opustil a za spev som šiel ja. Minulý rok z kapely odišiel ešte gitarista Kristián. Na gitaru s nami začal hrať Andrej, ktorý pôsobil vo viacerých projektoch(DEFAULT ASS FAULT, DISTAX…). V zostave, ktorá je uvedená na novom albume Dirty Filthy Mess, hráme už skoro dva roky. K informáciám o kapele si sa nedostal preto, že sme si nikdy nepotrpeli na hlúposti typu biografie apod., kým sme nemali materiál, s ktorým sme sa mohli aspoň ako-tak prezentovať. Prvý nahratý materiál, ešte so spevákom Maťom, nahrala kapela na jeseň 2010. Bolo to demo Parasites. Až keď sme teda mali nahrávku, začali sme robiť nejaké promo ku kapele(bandzone, myspace, facebook), a hrať viacero koncertov. Na jeseň 2011 sme nahrali EP-ečko Elitists Equal Disgrace, kde som už spieval ja. Obe tieto nahrávky sme zbúchali u nás v garáži, s našim kamarátom Dušom, ktorý nám to celé nahral, zmixoval a zmastroval. Nový album sme v terajšej zostave nahrali v štúdiu u Maťa Barlu(kapela ASTAROT). Čo sa presne skrýva za metaforou HUMAN HUMUS ? Je to myslené tak, že ľudstvo je ten najväčší humus, alebo to, čo vystrájame, je humus, či je pravda úplne inde ? V podstate máš pravdu v oboch prípadoch. Často si nás ľudia pri tomto názve spájajú s gore scénou, kam sme nikdy nepatrili. Ani tematika našich textov s gore nemá nič spoločné. Názov má vyjadriť,...

Čítaj ďalej
Rozhovor – OBLITERATE: „Stačí sa okolo seba aj trochu rozhliadnuť a nielen príjmať, čo nám je ponúkané“
júl03

Rozhovor – OBLITERATE: „Stačí sa okolo seba aj trochu rozhliadnuť a nielen príjmať, čo nám je ponúkané“

Zverejnené v júl 3, 2013

Košická scéna, kedysi bohatá na mnohé metalové poklady, sa nám značne zredukovala. Zopár klasických kapiel  nám však aj napriek tomu stále ostalo, jedna z nich je aj sebranka OBLITERATE. Pôvodne grindcorové komando vychádzajúce z klasikov NAPALM DEATH  si už dlhšie hľadalo vlastnú cestu, čo sa im vďaka poslednému albumu Superboring podarilo. Reč nebola len o vývoji, ale aj o začiatkoch a iných zaujímavých témach. K rozhovoru sa mi podarilo dostať všetkých členov, no hlavné slovo si zobrala terajšia hlava skupiny – Ivan, tak sa nechajte viesť ! Na začiatok predstav stručne svoju kapelu pre tých, čo nemajú ani páru, kto ste… Ivan: V skratke by sa dalo povedať, že súčasný Obliterate je mix tradičného a nového  metalu a aj trochu toho grindu tam snáď ešte ostalo ;) A to všetko je prikorenené štipkou melodiky a štipkou elektroniky.  Úplne najlepšie bude, ak nedáte na tieto „reklamné reči“ a radšej si  pustíte samotnú hudbu, prípadne sa prídete pozrieť na náš koncert, a spravíte si vlastný názor na nás. Názov OBLITERATE, čiže vyhladiť, mi príde dosť výstižný k vašej hudbe. Bol to zámer ? Marcel : Spoločne sme sa zhodli (samozrejme v tej dobe, keď sme s Obliterate začínali), že by kapela mohla mať takýto názov a zároveň názor. Proste vzniklo to spontánne. Potlačiť zlo a nepokoje na svete, vrásky tejto spoločnosti. Toľko asi k tomu názvu. Ivan:  Myslím že lepšie si v tom 1992 ani nemohli vybrať, to čo vtedy produkovali za hudbu, to dokonale vystihovalo. Jediný z pôvodnej zostavy je len bubeník Marcel, tak mám otázku na neho. Ako vidíš terajšiu chémiu v kapele? Myslíš si, že je terajšia zostava dostatočne stabilná, aby vydržala dlhodobo ? Marcel: V kapele sme už miešali rôzne chemické vzorce a mútili rôzne hudobné elixíry. Obliterate prešlo mnohými zmenami v zostave a o každej sme mysleli, že takto by nám to mohlo vydržať dlho. Fakt, stretli sme sa mnohí fajn ľudia i hudobníci, no stále do toho niečo prišlo, aby nás to rozdelilo. Či už to bola práca, rodina, alebo iné záležitosti. Aj teraz len môžem tvrdiť po toľkých zmenách, že je táto zostava plná energie a vidím to fajn aj do budúcna, no nikto nikdy nevie, čo mu život prinesie. Bola by škoda opäť meniť zostavu, darí sa nám tvoriť podľa mňa v celku super muziku a cítim sa aj dobre medzi chalanmi. Gabi, tvoj vokál mi príde dostatočne svojský a hneď rozpoznateľný. Ako si vlastne objavil, že niečo také dokážeš zo seba vydať? Staráš sa aj nejak o svoj poklad – nejakým pravidelným tréningom, či prídeš na hotové a rovno to zo seba dáš ? Gabi: Ešte pred 10 rokmi som netušil, že môj vokál niekedy nejaký bude. Proste sme si ako mladí založili kapelu a skúšali sme. Niekomu to išlo a niekomu pre zmenu nie. Až...

Čítaj ďalej
Rozhovor – ET MORIEMUR: „Naše ambice jsou docela reálné.“
jún02

Rozhovor – ET MORIEMUR: „Naše ambice jsou docela reálné.“

Zverejnené v jún 2, 2013

Čechy sú bezpochyby zemou zasľúbenou Doom/Death Metalu. Po rokoch, kedy mnohí lídri tohto štýlu pomaly začínajú končiť, sa v roku 2008, (čiže len nedávno), zrodila v Prahe kapela ET MORIEMUR. Kapela mladá, ale so skúsenými hudobníkmi. Mozgom bandy je spevák a frontman Zdeněk Nevělík – intelektuálne založený človek, ktorého som si odchytil pred ich setom na koncerte v Banskej Bystrici (moje rodisko), a to 17. mája 2013. (Pre autenticitu ponechávam pôvodné „znenie“ – v češtine.)   Začnem trochu subjektívne: neraz som sa už neveriacky pozeral na obal dosky „Cupio Dissolvi“. Pôsobí dosť nezvyčajne na doom/death metal pomery. Možná máš pravdu, ten obal je trochu odlišný. Možná i proto jsme si ho vybrali. Je to práce jistého řezbáře z Jižných Čech, jsou to panenky, které vyrábí a okamžitě mne zaujali tim výrazem. Ten výraz, řekněme, vyjádřuje obsah „Cupio Dissolvi“. „Cupio Dissolvi“ v podstatě znamená „Chci se rozpustit“ nebo „Chci zemřít“. Ta panenka má takový výraz, jakoby si dívala do propasti, do prázdna. Proto mně zaujal ten výraz. Na jedné straně ji přitahuje tá propast, na druhé straně z ní má strach. Všetky texty máš na starosti ty? Zaujímalo by ma, či je album postavený na určitom myšlienkovom koncepte. Ano, je to postaveno na konceptě… v podstatě sebevraždy. Texty píšu já a každá píseň/každý text je, řekněme, jeden příběh. Opravdový, není to nic vymyšlenýho, je to něco co jse stalo opravdu, konkrétným lidem. Takže každá písnička: konkrétní osoba, konkrétní příběh. Ešte pri tom zostaneme. Zdeněk Nevělík a multilingvistika? Áno, aj to mi napadlo pri posluchu vašej tvorby. Možno vieš, kam smerujem. Jasně. No na albu, když člověk se zaposlouchá, tak tam převažuje angličtina, ale uslyší tam i samozřejmě češtinu, uslyší tam italštinu, třeba němčinu a ruštinu. Takhle jsem to chtěl vždycky dělat, jsou to úryvky nějakych poézií autorů té zémě, (ať už z Itálie – ať už z Ruska) a nemělo podle mně cenu je překládat. Překladem by to ztratilo to kouzlo, lepší když to ponechám v tom… Jsou to úryvky básniků. A skladba „Žal“ – chtěli jsme to album ukončit jinak, v jiném duchu. Na svojom webe spomínate bočné aktivity/postoje, najmä ochrana práv zvierat, ba tuším aj vegetariánstvo. To je tiež asi tvoja parketa…? Nakoľko sa to odzrkadľuje v produkcii ET MORIEMUR? Když člověk dává pozor, tak to najde v textech, uslyší to v hudbě, protože je to všecho spojeno s tim utrpením, s bolestí. Většina lidí jsi to vykládá jako „lidská bolest, lidské příběhy“, jako doom že musí být spojen s lidmi. Já to tak nevidím, pro mně zvířata/lidé jsou stejní, není v tom žádný rozdíl co se týká toho jak cítí bolest, jaké mají pocity. Takže, promítá se...

Čítaj ďalej