Rozhovor – OBLITERATE: „Stačí sa okolo seba aj trochu rozhliadnuť a nielen príjmať, čo nám je ponúkané“
júl03

Rozhovor – OBLITERATE: „Stačí sa okolo seba aj trochu rozhliadnuť a nielen príjmať, čo nám je ponúkané“

Zverejnené v júl 3, 2013

Košická scéna, kedysi bohatá na mnohé metalové poklady, sa nám značne zredukovala. Zopár klasických kapiel  nám však aj napriek tomu stále ostalo, jedna z nich je aj sebranka OBLITERATE. Pôvodne grindcorové komando vychádzajúce z klasikov NAPALM DEATH  si už dlhšie hľadalo vlastnú cestu, čo sa im vďaka poslednému albumu Superboring podarilo. Reč nebola len o vývoji, ale aj o začiatkoch a iných zaujímavých témach. K rozhovoru sa mi podarilo dostať všetkých členov, no hlavné slovo si zobrala terajšia hlava skupiny – Ivan, tak sa nechajte viesť ! Na začiatok predstav stručne svoju kapelu pre tých, čo nemajú ani páru, kto ste… Ivan: V skratke by sa dalo povedať, že súčasný Obliterate je mix tradičného a nového  metalu a aj trochu toho grindu tam snáď ešte ostalo ;) A to všetko je prikorenené štipkou melodiky a štipkou elektroniky.  Úplne najlepšie bude, ak nedáte na tieto „reklamné reči“ a radšej si  pustíte samotnú hudbu, prípadne sa prídete pozrieť na náš koncert, a spravíte si vlastný názor na nás. Názov OBLITERATE, čiže vyhladiť, mi príde dosť výstižný k vašej hudbe. Bol to zámer ? Marcel : Spoločne sme sa zhodli (samozrejme v tej dobe, keď sme s Obliterate začínali), že by kapela mohla mať takýto názov a zároveň názor. Proste vzniklo to spontánne. Potlačiť zlo a nepokoje na svete, vrásky tejto spoločnosti. Toľko asi k tomu názvu. Ivan:  Myslím že lepšie si v tom 1992 ani nemohli vybrať, to čo vtedy produkovali za hudbu, to dokonale vystihovalo. Jediný z pôvodnej zostavy je len bubeník Marcel, tak mám otázku na neho. Ako vidíš terajšiu chémiu v kapele? Myslíš si, že je terajšia zostava dostatočne stabilná, aby vydržala dlhodobo ? Marcel: V kapele sme už miešali rôzne chemické vzorce a mútili rôzne hudobné elixíry. Obliterate prešlo mnohými zmenami v zostave a o každej sme mysleli, že takto by nám to mohlo vydržať dlho. Fakt, stretli sme sa mnohí fajn ľudia i hudobníci, no stále do toho niečo prišlo, aby nás to rozdelilo. Či už to bola práca, rodina, alebo iné záležitosti. Aj teraz len môžem tvrdiť po toľkých zmenách, že je táto zostava plná energie a vidím to fajn aj do budúcna, no nikto nikdy nevie, čo mu život prinesie. Bola by škoda opäť meniť zostavu, darí sa nám tvoriť podľa mňa v celku super muziku a cítim sa aj dobre medzi chalanmi. Gabi, tvoj vokál mi príde dostatočne svojský a hneď rozpoznateľný. Ako si vlastne objavil, že niečo také dokážeš zo seba vydať? Staráš sa aj nejak o svoj poklad – nejakým pravidelným tréningom, či prídeš na hotové a rovno to zo seba dáš ? Gabi: Ešte pred 10 rokmi som netušil, že môj vokál niekedy nejaký bude. Proste sme si ako mladí založili kapelu a skúšali sme. Niekomu to išlo a niekomu pre zmenu nie. Až...

Čítaj ďalej
Rozhovor – ET MORIEMUR: „Naše ambice jsou docela reálné.“
jún02

Rozhovor – ET MORIEMUR: „Naše ambice jsou docela reálné.“

Zverejnené v jún 2, 2013

Čechy sú bezpochyby zemou zasľúbenou Doom/Death Metalu. Po rokoch, kedy mnohí lídri tohto štýlu pomaly začínajú končiť, sa v roku 2008, (čiže len nedávno), zrodila v Prahe kapela ET MORIEMUR. Kapela mladá, ale so skúsenými hudobníkmi. Mozgom bandy je spevák a frontman Zdeněk Nevělík – intelektuálne založený človek, ktorého som si odchytil pred ich setom na koncerte v Banskej Bystrici (moje rodisko), a to 17. mája 2013. (Pre autenticitu ponechávam pôvodné „znenie“ – v češtine.)   Začnem trochu subjektívne: neraz som sa už neveriacky pozeral na obal dosky „Cupio Dissolvi“. Pôsobí dosť nezvyčajne na doom/death metal pomery. Možná máš pravdu, ten obal je trochu odlišný. Možná i proto jsme si ho vybrali. Je to práce jistého řezbáře z Jižných Čech, jsou to panenky, které vyrábí a okamžitě mne zaujali tim výrazem. Ten výraz, řekněme, vyjádřuje obsah „Cupio Dissolvi“. „Cupio Dissolvi“ v podstatě znamená „Chci se rozpustit“ nebo „Chci zemřít“. Ta panenka má takový výraz, jakoby si dívala do propasti, do prázdna. Proto mně zaujal ten výraz. Na jedné straně ji přitahuje tá propast, na druhé straně z ní má strach. Všetky texty máš na starosti ty? Zaujímalo by ma, či je album postavený na určitom myšlienkovom koncepte. Ano, je to postaveno na konceptě… v podstatě sebevraždy. Texty píšu já a každá píseň/každý text je, řekněme, jeden příběh. Opravdový, není to nic vymyšlenýho, je to něco co jse stalo opravdu, konkrétným lidem. Takže každá písnička: konkrétní osoba, konkrétní příběh. Ešte pri tom zostaneme. Zdeněk Nevělík a multilingvistika? Áno, aj to mi napadlo pri posluchu vašej tvorby. Možno vieš, kam smerujem. Jasně. No na albu, když člověk se zaposlouchá, tak tam převažuje angličtina, ale uslyší tam i samozřejmě češtinu, uslyší tam italštinu, třeba němčinu a ruštinu. Takhle jsem to chtěl vždycky dělat, jsou to úryvky nějakych poézií autorů té zémě, (ať už z Itálie – ať už z Ruska) a nemělo podle mně cenu je překládat. Překladem by to ztratilo to kouzlo, lepší když to ponechám v tom… Jsou to úryvky básniků. A skladba „Žal“ – chtěli jsme to album ukončit jinak, v jiném duchu. Na svojom webe spomínate bočné aktivity/postoje, najmä ochrana práv zvierat, ba tuším aj vegetariánstvo. To je tiež asi tvoja parketa…? Nakoľko sa to odzrkadľuje v produkcii ET MORIEMUR? Když člověk dává pozor, tak to najde v textech, uslyší to v hudbě, protože je to všecho spojeno s tim utrpením, s bolestí. Většina lidí jsi to vykládá jako „lidská bolest, lidské příběhy“, jako doom že musí být spojen s lidmi. Já to tak nevidím, pro mně zvířata/lidé jsou stejní, není v tom žádný rozdíl co se týká toho jak cítí bolest, jaké mají pocity. Takže, promítá se...

Čítaj ďalej
Rozhovor – SUBURBAN TERRORIST
apr28

Rozhovor – SUBURBAN TERRORIST

Zverejnené v apr 28, 2013

Beluša, ďalšie mesto, kde sa nám rodí ďalšia kvalitná nádej slovenského death metalu. Pre väčšinu ľudí ešte dosť neznáma kapela, aj keď nový album Cut-throat from the world of obsession  vyšiel pod našou hlavnou stajňou – Gothoom productions. Aj z tohto dôvodu som sa rozhodol spraviť s nimi rozhovor, na otázky odpovedal hlavne mentor kapely Tomáš Vačko [To2my], no pridali sa k nemu aj druhý gitarista Matej Slovák [Macej]  a bubeník [Lubosh], tak nestrácajme čas a hurá nato! Na úvod popíšte svoju kapelu pre tých, čo sa s ňou nikdy nestretli. [To2my] Death metal ako víno s hopsačkami, ktoré ťa zlomia v páse. Proste zloba. [Lubosh] Banda štyroch šialencov, z ktorých každý vyznáva trochu iný štýl metalu, čo je cítiť aj v štýle našej tvorby, ktorá nie je založená len na čistom death metale, ale má aj prvky melodiky, deathcoru či extrémnejších prvkov ako grind. SUBURBAN TERRORIST – ako vlastne vznikol názov kapely? [To2my] Názov SUBURBAN TERRORIST vznikol okolo roku 1997 ako projekt našich kamarátov, ale nikdy sa im to nepodarilo dotiahnu do konca. Neskôr jeden z nich (Bongo) s nami hobľoval na base do začiatku roku 2004. Keď sme v máji, presne 1.5.2001, začali hrať, bolo viac-menej jasné, aký názov naša banda bude mať. Nejaké tie pokusy ešte boli, ale potom sme sa všetci dohodli, že SUBURBAN TERRORIST je super. Takže zabudnite, že to ma niečo spoločné s aktivitami typu terorizmus…možno hudobný/zvukový pre niekoho (smiech). Váš growling je pekne hlboký a zároveň  je vám rozumieť, tak by ma zaujímalo, ako sa staráte o svoj hlas, či máte pred koncertom nejaký rituál, napr. že nepijete nič chladené, alebo to rovno vybalíte ako to príde? [To2my] S hlasom sa vôbec neseriem. Ale je dosť možne, že časom sa môže niečo prihodiť. Samozrejme, že treba skúšať, inak by to nešlo, resp. po koncerte by som nevydal ani hlásku. Takže okrem skúšok nemám žiaden super recept na hlas. [Macej] Mne je rozumieť asi preto, lebo mám “neohrabanú” angličtinu (smiech), ale samozrejme aj tým, že som si našiel svoju polohu hlasu, v ktorej sa mi dobre spieva a intonuje. Počas koncertu sa mi osvedčilo piť pivo, sladké vody neodporúčam, vytvárajú príliš veľa slín . Netreba však zabúdať na tréning (čo je často môj prípad), lebo potom hlasivky trpia a po koncertoch, keď hráme celý víkend, je to dosť cítiť a samozrejme aj počuť, keď ešte týždeň rozprávam ako mutujúci teeneger (smiech) Beluša je pomerne dosť malé mesto, ako sa tam vlastne dostal metal a aké boli vaše hlavné vzory a inšpirácie ? [To2my] V Beluši v 90tych rokoch bolo pomerne veľa kapiel s rôznymi štýlmi. Väčšinou išlo o klasické garážové kapely s niekoľkými koncertmi. Časom však mnohé z týchto spolkov zanikli. Teraz je ich už len niekoľko. Od indie, punku, rocku až po...

Čítaj ďalej
Rozhovor – BRUTE (Aktualizované 30. 3. 2013)
mar09

Rozhovor – BRUTE (Aktualizované 30. 3. 2013)

Zverejnené v mar 9, 2013

ROZHOVOR JE DOPLNENÝ O ODPOVEDE BUBENÍKA SEADA BIHORACA! (30. 3. 2013) Na Slovensku pomaličky začínajú vyklíčať samé kvalitné deathmetalové bodliaky. Čo je aj prípad kapely BRUTE, ktorá má svoje bodliaky poriadne pichľavé. Svoju ostrosť predviedla hlavne na debutovom albume  Sophisticated atrocity, ktorý uzrel svetlo sveta v marci minulého roka. O ňom, ale aj o dlhej pauze, ktorá predchádzala tomu albumu, som sa porozprával s mozgom kapely  Stevom. No death metaloví nadšenci, hor sa nato! Na začiatok popíš svoju kapelu, ako pre nezainteresovaného človeka. Death metalová kapela brutálnejšieho razenia s vplyvmi európskej a americkej školy. Už samotný názov BRUTE je zaujímavý, ako si sa k nemu dostal? Nosil som ho v hlave už pred oficiálnym vznikom kapely v roku 1998. Vždy som chcel mať kapelu s ráznym a vystižným menom. Myslím, že BRUTE vraví samo za seba. Mimochodom logo kapely nakreslil náš vokalista Pafo. Ako sa vlastne dostal death metal do takého malého mesta na východe Slovenska, akým je Vranov nad Topľou, a čo ťa hlavne dotlačilo k tomu, že budeš tvoriť práve takú hudbu ? Muzika so mnou lomcuje už od malička, dočista som jej doživotne podľahol už vtedy, proste je to vo mne. Počúval som rôzne rock/metalové veci a ten smer sa postupne vyrysoval. Srdce to zariadilo samo, no robiť death metal vo Vranove a okolí bola vražedná myšlienka, ale vzrušujúca. Žiadne zázemie, peniaze na nástroje a aparáty, a to nevravím o nepochopení niektorých svätuškárov so svätožiarami nad hlavami. Death metal sa nedá robiť bez srdca a riadnej dávky zdravého šialenstva. Pokiaľ viem, vo Vranove okrem nás čisto death metalové zoskupenie vlastne ani nikdy neexistovalo. Punk, Hardcore, či Crust vždycky hýbali týmto mestom. My sme skôr výnimky. Možno aj preto, že nie sme priamo z mesta, ale z jeho predmestia. Veríme, že to trochu do budúcna zmeníme a mládeži ukážeme aj iný smer. Sme hrdí, že sme z Vranova, že sme východniari, že hráme death metal a pevne veríme, že snáď tu po nás niečo kvalitné ostane. Kapelu si založil už v roku 1998, no debut Sophisticated atrocity vyšiel až v marci 2012, prečo vznikla takáto pauza ? Ťažké to bolo už od počiatku. Nemali sme ani na poriadné nástroje, či aparáty. Problémy boli vždy aj so skušobňami. Nevravím o žiadnom death metalovom zázemí. Ja som bol už vtedy pár rokov ženatý, syn rástol, manželka bola na materskej, pracovné príležitosti vo Vranove boli biedne a tak som učinil rozhodnutie. Mladá rodina potrebuje vlastný domov a zázemie, tak som dal logicky prednosť zabezpečení rodiny. Odišiel som za prácou do Prahy, no kapela už moc dlho nefungovala. V Prahe som robil necelé 4 roky, platovo to už bolo o ničom a tak som sa vrátil domov. Kým som sa usadil poriadne doma, začali sme s manželkou budovať dom, čo...

Čítaj ďalej
Rozhovor – CRANIOTOMY „Blasting Brutal Death Metal s prvkami slammu a mäsiarského rúhania“
feb09

Rozhovor – CRANIOTOMY „Blasting Brutal Death Metal s prvkami slammu a mäsiarského rúhania“

Zverejnené v feb 9, 2013

Slovensku naďalej praje deathmetalový satan! Supply of flesh came just in time od CRANIOTOMY je ďalšia technicky prepracovaná a slamovo okorenená nahrávka, ktorá žiadnemu deathmetalistovi nebude ľahostajná. A práve preto som sa rozhodol kontaktovať  kapelu a položiť im zopár otázok. Gitarista Roman a spevák Pygo i napriek vysokým teplotám hravo odpovedali a niekedy podali až vyčerpávajúce odpovede. Veď posúďte sami. Ako by si opísal svoju kapelu pre tých, čo sa s ňou nikdy nestretli ? Blasting Brutal Death Metal s prvkami slammu a mäsiarského rúhania. Growling nepatrí práve k jednoduchým formám prednesu, preto ma vždy zaujímalo, či sa nejak extra treba starať o svoj hlas a pravidelne sním trénovať, ako je to u teba ? Je pravda, že to nie je extra jednoduché, ale tréningom sa to dá naučiť. Samozrejme záleží aj na tom či pri growlingu vťahuješ do seba alebo to dávaš z hrdla, dokonca až z brucha von. Starať sa o hlas je veľmi individuálne. Niekomu vadí studené pivo pred koncertom, niekomu naopak pomáha. Čo sa týka môjho hlasového prejavu, samozrejme časom ho vyšpičkovávam , ale nemám nijaké špeciálne tréningy. Len si už dávam pozor na to čo pijem pred koncertom a po koncerte, lebo hrdlo je dosť namáhané a náchylné na zápal. Používaš aj nejaké efekty pri svojom „speve“, či to ide z teba prirodzene ? Počas koncertov nepoužívam žiadny efekt.Tak ako to ľudia počujú tak to zo mňa vychádza. V štúdiu som použil jeden efekt, ale nie na skreslenie môjho hlasu iba na zvýraznenie. Skreslenie resp. growling ide zo mňa. Kedy si vlastne zistil, že dokážeš zo seba vydať takýto „kanál“ ? Fúha. To je už dosť dávno. Myslím že to bolo niekedy ešte na začiatku strednej školy. Počúval som doma Theatre of Tragedy – Velvet Darkness They Fear a pokúšal som sa napodobniť ten vokál a celkom sa mi to darilo. I keď samozrejme to nebol growling, ale už vtedy som pomaličky začínal. Slovenku sa vždy viac darilo v death metale, ako v melodickom metale, myslíš si že ešte aj teraz je tomu tak ? No dariť ako dariť…kapiel tu bolo vždy dosť, či už to bol melodic alebo niečo tvrdšie. V poslednej dobe dosť začína vykúkať aj u nás grindcore, ktorý  tu niekedy skoro vôbec nebol. No podľa môjho názoru to u nás najďalej dotiahli asi starí Dementor ešte s Reném Blahušiakom, ktorým albumy vydávala firma Osmose productions- tá firmička bola pred pár rokmi dosť veľké meno, ďalej by to boli asi Sanatorium, ktorí pobehali kus sveta.. a až potom by to bol melodic ako Depresy,Galadriel..Je tu kopec kapiel kvalitných, i menej kvalitných. Tie ktoré sa chcú presadiť nemôžu, len nahrať album a čakať na nejaký zázrak. Treba sa trošku starať o presadenie, komunikovať,...

Čítaj ďalej
MARTIN AVUK – R.I.P.
dec24

MARTIN AVUK – R.I.P.

Zverejnené v dec 24, 2012

      Tí, ktorých sme s láskou uctievali, vlastne ani neumierajú. Neusilujú už o nič, nič nekonajú, nehovoria k nám, nič po nás nežiadajú. A predsa, kedykoľvek si na nich spomenieme, cítime, že nám hľadia do duše, že s nami cítia, že nás chápu, že schvaľujú alebo neschvaľujú naše počínanie. Husserl Edmund Preto chcem aj touto stránkou – dieťatkom, za ktoré Maťo bojoval, vzdať úprimnú sústrasť rodine a pozostalím…R. I. P....

Čítaj ďalej