Recenzia – Holotropic – „Permeate“ (2014)

Zverejnené v nov 8, 2014

Sprvu som sa chcel na úvod tejto recenzie zúčastniť jedného známeho slovenského klišé, teda použiť nejakú frázu typu „konečne sa na slovenskej metalovej scéne niečo deje“ alebo „konečne začínajú znieť kapely svetovo“ ale ja sa radšej zúčastním toho druhého klišé. Slovensko je totiž súčasť sveta, haló (lusk doprava, lusk doľava). Naše kapely boli svetové už počas komunizmu. Rozdiel je ten, že dnes sú viac slovenských kapiel uspôsobených na export. Exportným artiklom sa definitívne stáva svojim debutom aj kapela HOLOTROPIC a ich dietko, ktoré hrdo pomenovali „Permeate“, čo v preklade znamená preniknúť alebo prestúpiť. Kto sú HOLOTROPIC? Výborná otázka, dobrý muž/žena. HOLOTROPIC je v bratislave ustajnený tátoš, ktorý sám seba radí do progresívneho plemena metalovej muziky. Aby som bol špecifickejší, hudba kapely by sa dala vágne označiť za progresívny death metal. Veď posúďte sami, medzi počuteľné vplyvy, ktoré formovali jedinečnú tvár HOLOTROPIC patrí vcelku šikovná zmeska kapiel. Pri počúvaní „Permeate“ mi na mysel zbehli napríklad CYNIC, MELECHESH, CRYPTOPSY alebo BETWEEN THE BURRIED AND ME. Ale poďme po poriadku. Väčšinou si vo svojich recenziách nezvyknem všímať artwork albumov avšak tu som musel spraviť výnimku. Kapela si totiž vkusne uctila pamiatku progresívnych kapiel predchádzajúcich dekád, pretože dizajnom a aj myšlienkou dáva „Permeate“ spomenúť na velikánov ako KING CRIMSON, RUSH či TOOL. Veľké plus za vyhnutie sa moderným sci fi death metalovým obalom. Predok albumu vo mne síce zanechal rozpačité dojmy, ale minimálne si tento obal zapamätám na rozdiel od tony iných. Vráťme sa ale k tomu, čo je dôležité. „Permeate“ obsahuje dohromady 9 skladieb a chvála pánu bohu kapela nehnala stopáž jednotlivých skladieb do extrémov a tak má celý album trvá príjemnú a nenásilnú trištvrte hodinku. Tento fakt okrem toho, že je mi subjektívne sympatický (pretože som seriózne otráveny z hodinovu a viac trvajúcich eposov) dáva kapele výhodu, že poslucháč oveľa lahšie znesie obrovské množstvo nápadov, ktoré zo seba kapela chrlí. Zvuk nahrávky považujem za jeden z najlepších na slovenskej metalovej scéne. Aby som však zastavil príval námietok, zvuk nie je najkvalitnejší a mastering či mix najdokonalejší (stále však výborný). HOLOTROPIC však vytvorili svoj jedinečný zvuk, svoju vlastnú tvár a aj keď to možno nie úplne vyšlo, znejú inak a v niektorých prípadoch je „iba dobre ale inak“ cennejšie ako „vynikajúco ale rovnako“. Dokonca ako progresívna kapela si HOLOTROPIC splnili istú povinnosť voči žánru. „Permeate“ pulzuje vlastným životom, väčšinu času ide vcelku o zbesilú a agresívnu jazdu s istým šmrncom pokrivenosti a nervnou atmosférou, pričom celý čas sa vás ich hudba drží na stopkách. Skladby však veľmi dobre vedia, kedy majú spomaliť a kedy ktorý nápad podržať iba chvíľku a kedy ho podojiť troška dlhšie, ktorý motív je iba doplnkom a ktorý je ústredný. Najsilnejším prvkom na celom albume sú pre mňa definitívne bicie. Vďaka nápaditému a originálnemu hraniu sa v skladbe nemáte šancu nudiť, každú...