Recenzia – Good Stuff – Realita štyroch… – 2021
Mnohé kapely odohrajú množstvo koncertov, existujú dlhé roky, ale nakoniec sa rozpadnú bez toho, aby po sebe zanechali štúdiovú nahrávku. Dlho som sa bál, že to bude prípad aj bratislavskej rockovej kapely Good Stuff, ale nakoniec sa moje obavy nenaplnili a po dlhých rokoch je tu Realita štyroch… Síce koncertne aktívna kapely, najmä čo sa týka klubov v hlavnom meste, ale predpokladám, že ju mnohí nepoznajú, takže v skratke o samotnej kapele. Žánrovo sa pohybujú od hard rocku k jemnejšiemu tradičnému rocku so slušnou porciou blues. Na koncertoch sa mihne aj trochu metalu, ale na štúdiovej nahrávke znejú jemnejšie. Zostava: Veronika Lučanská (spev, gitara), Jožo Jašurek (bicie), Braňo Bujnovský (basa) a Palo „Kono“ Konopeus (gitara). Už som v nejakej recenzii spomínal, že rock to má na Slovensku ťažké. Pre fanúšikov metalu príliš mäkké, rádia rock v podstate nehrajú, len pár otrepaných kapiel. Pritom aj hudba Good Stuff by sa inde vo svete dala označiť za rádiový rock, u nás majú proste smolu. Už len sa snažiť na živých vystúpeniach a dúfať, že potenciálny poslucháč kapelu objaví. Good Stuff pripravili slušnú porciu muziky, trinásť položiek na ploche takmer hodiny. Rock v ich podaní nejde v štýle moderných hard rockových kapiel, žiadne burácajúce riffy, delové bicie a zvukový priestor zaplnený na maximum nečakajte. Vyššie spomínané bluesové korene hrajú dôležitú rolu, gitara je skreslená len mierne a každý tón je jasný. Basgitara hrá v mnohých skladbách rovnocennú úlohu, často je dokonca hlavným nositeľom melódie. Tempo skladieb je väčšinou pomalé až stredné, s miernym zrýchlením v refrénoch. Rýchlejšie skladby nájdete v strede a na konci albumu, konkrétne Ježko a Garáž, ktoré sú zároveň aj najveselšie. Škoda, že nie je viac takýchto vecí, prispeli by k pestrosti albumu a trochu rozhýbali poslucháča. Veľa optimizmu v textoch nehľadajte, venujú sa hlavne medziľudským vzťahom, ale s dospelým prístupom, nič plytké, prvoplánové. Z albumu vyčnieva aj mrazivá skladba Kruh zaoberajúca sa problémom nechcených detí. Jedine názov deviatej Je&ačkovica sa mi zdá zbytočne blbo vtipný. Veď si len predstavte situáciu, že to pustíte polovičke a príde otázka, že pekné a ako sa to volá? A je po romantike (možno ;) ). Silnou stránkou albumu Realita Štyroch… sú skladby samotné. Veľmi dobre napísané, pekne vystavané, s jasným chytľavým refrénom, sólom na spestrenie a skvelými hráčskymi schopnosťami všetkých zúčastnených. Veronikin výborný spev je naliehavý, vie pohladiť, ale uchytila by sa aj v drsnejšej kapele. Zvuk je krásne čistý, vychutnáte si každé hrabnutie do strún aj nápaditú basgitaru, spev je viac vytiahnutý pred nástroje a občas strhne celú pozornosť na seba. Možno to niekomu nebude vyhovovať, ale rýchlo si zvyknete. Good Stuff sú koncertne skúsená kapela a som rád, že svoje...
INSANIA otevřela brány podsvětí
Brněnská stálice rockového vyvrhelství připravila další dlouhohrající lahůdku, kterou nakrmí zvídavé fanoušky. Album „GRRRotesky“, které vyjde na konci února, se rozhodla kapela představit s prvním singlem „Jedeme peklo“, skladbou přetékající dynamikou s odérem věcí zakázaných. Nové album přinese hned dvanáct dosud nepoznaných písní, „Jedeme peklo“ ale určitě bude patřit mezi dusající apoštoly předvoje, tempo skladby je totiž nemilosrdné, a ve verzích a chorusu nejeden fanda zřejmě objeví energii punkového charakteru. „Skladba “Jedeme peklo” je jeden z vrcholů alba GRRRotesky a jeden z nevergreenů, který mu dal jméno. Je to totiž karikatura gangsta historek z podsvětí, groteska plná vzteku, kde nejvyšší modlou je messer s boxerem: “Šmiky-šmik, soráč kámo, rudá je barva vášně / Chytni život pevně pod krkem, aby tě bral vážně.” Rychlej, nekompromisní buldozer bicích a kytar uhání pod bičem zlé trouby a znepokojivé sirény. Parní lokomotiva rytmicky upouští páru z přetlakovaného kotle a supí sebevražednou rychlostí po kolejích do pekla,“ uvedl k prvnímu singlu zpěvák a kytarista Poly. Ano, i dechy a zlověstná houkačka daly singlu „Jedeme peklo“ jeho eklektickou forsáž. A mnohotvárné jsou i samotné „GRRRotesky“. „Ve studiu jsme včetně bicích a kytar zabrali kolem 120 stop,“ prozrazuje Poly, který společně s druhy BlackDrumem, Klímou a Tudym letos oslaví třicet pět let existence samotné INSANIE, kapely, která během své historie vystřídala tolik tváří jako pověstný chameleon. Tu nejčerstvější ochutnáme již brzy! Odkaz na song: https://www.youtube.com/watch?v=rUZMWkNLG7A https://open.spotify.com/album/3N4XmRalRjPeoKvYJIUpko?si=DwCKA7Y6SrWMhYlLJJUsMg Odkazy: https://www.insania.cz/ https://www.facebook.com/insaniacz/ Smile Music Records: https://smilemusicrecords.cz/ text: tlačová...
Recenzia – Jablká & Doom Vol.2 (kompilácia) – Jablká ďaleko od stromu – 2021
Neprešiel ani rok a už sa objavil aj druhý diel kompilácie Jablká & Doom Vol.2 mapujúci slovenské podzemie, ktoré sa venuje pomalému (alebo pomalšiemu) zmaru. Pre istotu zopakujem, že nahrávka súvisí s blogom Jablká ďaleko od stromu. Už pri minulej recenzii (tu) som si pochvaľoval spoznávanie nových mien a budem ďalej pokračovať. Ak niekto pozná všetky, klobúk dole, u mňa je teraz skóre 3:5, teda prevažujú zatiaľ nepoznané spolky. Osem položiek nie je tak veľa, takže si postupne prejdeme všetkých zúčastnených. Začiatok je hodne krutý. Rato Triste a Flames of Death, to je nekompromisný koniec všetkého živého. Dunivé pomalé riffy, extrémne sludge bahno, do ktorého zapadáte čoraz hlbšie. Záblesk dychových nástrojov na konci skladby by som naozaj nečakal. Distant Shapes pohladia jemnejším prístupom. Tajomná, smutná, takmer romantická atmosféra, skvelá výrazná basová linka. Názov skladby In the Solitude of the Mountains hovorí za všetko. Na atmosfére si zakladajú aj Void Odyssey so svojím inštrumentálnym stoner doomom. Nikde sa neponáhľať, vychutnať si každú chvíľu. Sample z nejakého dokumentu o marihuane (asi) spestria lavínu ťažkých riffov. Viac ako desať minút, ale ani chvíľka nudy, skvelé! Možno najpodzemnejší kúsok prichádza s Kragrowargkomn (feat. Ezop), už len ten názov potrápi. Live nahrávka začína noise úvodom s väzbiacou gitarou, v tretej minúte sa pridajú bicie a skladba sa rozbehne do prekvapivých otáčok, aby opäť skončila v gitarovom lomoze. Vesmyr vás vezmú na jazdu kalifornskou púšťou s parádnym stoner rockom. Ich nahrávke som sa už venoval v samostatnej recenzii (tu). Monolith naservírujú špinavý bahnitý doom s intenzívnym sabbathovským riffovaním a zastreným vokálom. Buráca to na vysokej úrovni, sedem minútová masáž takejto intenzity však nie je pre každého. Rýchlejší materiál dodali Cameleon, na ich bandcampe nájdete v popise aj stoner violence. Toto označenie sa mi veľmi páči a dobre vystihuje charakter hudby. Koniec kompilácie sa nesie v silne depresívnych snových náladách. Samūhaya kombinujú rôzne prvky, od ambientu cez noise, doom, až po samovražedný black metal. Nepriateľské, tajomné, ale morbídne fascinujúce. Aj v prípade druhého dielu musím pochváliť vyrovnaný zvuk, samozrejme v rámci možností pri zachovaní osobitostí zvuku jednotlivých kapiel. Artwork vytvoril Kočo, pričom najmä font loga Jablká & Doom je krásny, motív na MC kazete s podtitulom William Tell’s Untold Story dotvára dyi estetiku. Jablko nesmie chýbať! Jablká & Doom Vol.2 by Jablka daleko od stromu Kompilácia Jablká & Doom Vol.2 pokračuje v skúmaní slovenského podzemia, opäť prináša pre mnohých neznáme mená a čo je najdôležitejšie, veľmi dobré skladby. Možno nájdete nové obľúbené kapely. Kontakt: https://jablkadalekoodstromu.bandcamp.com/album/jablk-doom-vol-2 https://jablkadaleko.blogspot.com/ Hodnotenie:...
Pár noviniek z tábora kapely Pačess
Kapela Pačess vydala začátkem roku svoji poslední desku Poupě na magnetofonové kazetě. Sběratelská limitovaná edice v počtu 100 kusů obsahuje poslední album včetně bonusové skladby Až listy zrudnou, která byla znovu natočená a původně vyšla na debutové desce Monte Liliorum. Zároveň se chystá emise tohoto alba konečně k vydaní na LP. Deska v Gatefold provedení vyjde začátkem léta pod křídly labelu Black Barn Music. Oba nosiče chystá kapela podpořit na koncertních podiích, kde vedle jednotlivých koncertů, se chystá zavítat v únoru na Slovensko, kde ve společnosti kapel Depresy a Purnama vzdají hold svému zesnulému příteli vydavateli alba Poupě Juraji Haríňovi, na Immortal Tour. V Čechách bude duben ve znamení křižování České Republiky ve společnosti Smrťáků Fleshless a thrashové legendy V.A.R. na tour To Bleed Or To Drink Tour. Více informací na našich FB stránkách, nebo www.pacess.cz. tlačová správa: Pačess...
Recenzia – Catastrofy – Taký je život – Support Underground – 2021
Prvé koncertné stretnutia s bratislavskou kapelou Catastrofy som absolvoval v čase, keď na merch-pulte mali len svoje EP Deep Rotten Nation a set dopĺňali rôznymi covermi. Anglické texty nahradili slovenské a postupne pribúdali nahrávky. Najprv EP Tento štát sa musí zničiť! (2013), radové albumy Zbojnícky tanec (2015) a Besnota (2018), a netreba zabudnúť na split s Exorcizphobia a Kaar (2016). Zaujímavé bolo sledovať vývoj kapely naživo, od relatívne nesmelých začiatkov až po energické show v posledných rokoch. Diskografia Catastrofy sa rozrastá rozvážne, zbytočne sa neponáhľajú a vydávajú len to najlepšie, čo v danom čase môžu ponúknuť. Bez mučenia poviem, že Catastrofy sú pre mňa naživo aj na nahrávkach top slovenskou kapelou, a novinka Taký je život na tom nič nemení. Už pri pohľade na zoznam skladieb zaujme niekoľko vecí. Pri dĺžke približne 38 minút nízky počet, aspoň na pomery kapely, naznačuje dlhšie a snáď aj komplexnejšie skladby bez medzihier, intier a podobných doplnkov. Druhá vec je prerobená skladba, to sa ešte na žiadnom ich albume neobjavilo, a dokonca nie metalová, ale punková! A posledným, aj keď na prvé prečítanie ešte nie jednoznačným faktom je absencia zbojníckej tematiky a textov. Potešiteľné veci, som rád, že Catastrofy nestoja na mieste a posúvajú sa. Hudobne ubudlo ostrého thrash metalu, klasické riffy samozrejme nechýbajú, ale nehrajú už takú dôležitú rolu. Gitarové sóla sa vyznačujú nebývalou melodickosťou, objavujú sa riffy na rozmedzí sludge a stoner, čo zas ale nie je také prekvapivé. Len si spomeňte na skladbu Sekera je zákon zo splitu. Prekvapivejšie sú niektoré až tanečné vsuvky a Borisov nezvyčajne čistý vokál, napríklad v titulnej skladbe alebo klipovej hitovke Soroš a pičoviny. Energický punkový thrash si užijete v druhej Gdo si ty?, ale často prevládajú pomalšie tempá. Celý album má vďaka tomu pomerne nečakanú náladu a atmosféru, ktorej zodpovedajú aj tradične skvelé, často priam dokonalé texty. V ich prípade si spomenie na text Rozporu k skladbe Nestala sa z nás už pičovina?, konkrétne verš „…môžeš sa s nami ešte stotožniť?“ Lebo to je presne to, prečo sa mi texty tak páčia. Aj vďaka podobnému veku a rodinnej situácii (hovorím samozrejme o deťoch) ako v prípade Borisa sa viem s nimi stotožniť vo veľkej miere. Takže album stúpa v mojich očiach, resp. ušiach, čoraz viac. Kto by to niekedy povedal, že Catastrofy sa budú v textoch venovať výchove detí. A je to tu! Nech sa páči šestka Výchova strachom, čiastočne aj Vojak v poli. Mladosť a začiatky kapely v mýtických deväťdesiatkach sa riešia hneď v prvej Pod pieskovým kopcom. Už spomínaná Soroš a pičoviny s parádnym klipom ostro reflektuje dnes populárny fenomén bytia odborníkom na všetko a uverenia každej akokoľvek nezmyselnej kravine. V skratke,...






