Recenzia – Exorcizphobia – Digitotality – Support Underground – 2020
apr15

Recenzia – Exorcizphobia – Digitotality – Support Underground – 2020

Zverejnené v apr 15, 2021

Kapelu Exorcizphobia som videl naživo v bratislavských kluboch niekoľkokrát vďaka spriaznenosti s domácimi Catastrofy. Vždy som ich vnímal skôr ako koncertnú kapelu, energické dobre zahraté sety som si vždy užil. Nejaké ich staršie nahrávky vlastním, ale nikdy ma nechytili úplne na 100%. Z novinky Digitotality však výrazne cítiť, že chlapi nabrali štúdiové aj koncertné skúsenosti a očividne sa posunuli ďalej. V kapele sa počas rokov vystriedalo niekoľko hudobníkov, úplné začiatky z roku vzniku 2006 resp. 2005 si pamätá už len spevák a gitarista Tomáš Skořepa. Ten Exorcizphobiu ťahá ďalej a nahrávky postupne pribúdajú. Debut z roku 2012 Something Is Wrong a album About Us Without Us z 2018 dopĺňa niekoľko ďalších nahrávok, za zmienku stojí split s Lahar a three way split Piss Three spolu s Catastrofy a Kaar. Na novom v poradí treťom radovom albume Tomáša v zostave dopĺňajú Ondřej Šíma (gitara), Aleš Kostka (basa) a Tomáš Kejkrt (bicie). Vyšlo pod vydavateľstvom Support Underground. Už na predchádzajúcom About Us Without Us bolo jasné, že kapela sa chce rozvíjať a nebyť zviazaná prísnymi žánrovými mantinelmi. Niektoré skladby už do thrash metalu spadali len s veľkými výhradami. Na Digitotality tieto experimenty pokračujú, ale tak ďaleko mimo žáner nejdú, možno s výnimkou predposlednej dlhej inštrumentálky Oumuamua. Svoju tvorbu rozširujú a spestrujú v rámci thrash metalu, ktorý sa často rozvinie do netušených možností. Rozjazd Digitotality je ešte celkom štandardný, jednotka Desires of the Flesh a dvojka Corporate Dance sú pre kapelu klasické thrash(core) rýchle energické veci, spestrené bleskovými krátkymi sólami a zmenami tempa. V ďalších skladbách sa na prvý pohľad nenápadne objavujú iné nálady a harmónie, vokál sa dostáva do nových polôh, a dokonca sa dostávame do mimozemských sfér Voivod. Tu ma zaujali napríklad titulná Digitotality alebo piata Correct Opinions. Všimnite si niektoré krásne škrípavé riffy evokujúce mimozemských robotov, ktorých rozožiera hrdza a riadiaca jednotka vykazuje čoraz viac chýb a podivných inštrukcií. Pozornosť sa oplatí venovať gitarovým sólam, nie sú to len také štandardné prebehnutia po hmatníku z povinnosti, ale skutočne zaujímavé kúsky. Viac ako trištvrte hodiny sa mi na začiatku zdal celkom nebezpečný údaj, ale vďaka pestrým a relatívne komplikovaným kompozíciám sa darí udržať pozornosť počas celého hracieho času. Aj napriek tomu, že thrash metal nie je úplne moja oblasť, s Digitotality som nemal absolútne žiadny problém. Thrashoví maniaci potom váhať nemusia vôbec. DIGITOTALITY by Exorcizphobia Nahrávku istí kvalitný vyrovnaný zvuk, ktorý síce nie je úplne thrashovo rezajúci, ale o to viac vynikne, že Exorcizphobia vás nechcú len rozsekať a ísť ďalej, ale poskytnúť komplexnejší zážitok. Štýlový obal k tomu ako bonus, síce nič špeciálne originálne, ale zaujímavý a vkusne spracovaný motív. Digitotality je ambiciózny album s množstvom výborných a prekvapivých...

Čítaj ďalej
Recenzia – Carnal Disfigurement – An Intense Hatred For Humanity – Amputated Vein Records – 2020
mar18

Recenzia – Carnal Disfigurement – An Intense Hatred For Humanity – Amputated Vein Records – 2020

Zverejnené v mar 18, 2021

V prípade niektorých vydavateľstiev je úplne jasné, akú hudbu pod svojou značkou vydávajú. Do tejto skupiny patrí aj japonský label Amputated Vein Records, ktorý sa špecializujú na brutal death metal. V ich katalógu nájdete kapely z celého sveta, centrálna Európa nie je výnimkou. S ich logom vydali album napr. aj slovenské kapely Craniotomy a Diftery, od našich západných susedov Poppy Seed Grinder a teraz po novom aj Carnal Disfigurement. Ich v poradí druhý album An Intense Hatred For Humanity vyšiel po dlhých deviatich rokoch od predchádzajúceho debutu so strašidelným názvom Inhuman Devoured Content From Cranial Cavity. Ten vydali Rusi Inherited Suffering Records, čo je v podzemí tiež slušne znejúce meno. Názov dvojky znie v každom prípade sľubnejšie a jemne nápaditejšie. Celkovo to chlapi na prílišnú originalitu nehrajú, od názvu kapely, ktorý je štýlový, ale zameniteľný, cez názvy albumov a skladieb plných klasických klišé. To však nemusí byť problém, pri počúvaní BDM často človek na túto hru pristúpi. Píšem síce o kapele, ale Carnal Disfigurement je projekt Martina „Zeldu“ Zeleného, ktorý sa postaral o všetky nástroje s výnimkou vokálov. Tie si zobral na starosti Američan Nemec Franz Hoffman, ktorý kedysi pôsobil v kapelách Extremely Rotten a Putrescent Secretancy. Carnal Disfigurement spĺňajú všetky atribúty moderného slamming brutal death metalu a komu tento žáner nevonia, nech sa rovno tejto nahrávke širokým oblúkom vyhne. Ak je však váš postoj opačný, tak za necelú polhodinu dostanete poriadnu nakladačku bez zbytočných zjemnení a vymýšľania. Slam pasáž, gitary pískajú, behačka po hmatníku, neutíchajúci blast, brutálny vokál hlboko z kanála. Zvuk je tak akurát syntetický, pre daný žáner v poriadku a ťažko čakať niečo iné. Bicie (asi programované o tie sa postaral Krzysztof Klingbein z Poľska) sypú neuveriteľnou rýchlosťou, ale nemenia sa na šijací stroj a udržiavajú si silu a údernosť. Gitara strieda slamovačky pri rôznych tempách, občas preložené charakteristickou BDM (ne)melódiou, jedine škoda málo výrazných basov. An Intense Hatred For Humanity by Carnal Disfigurement Slovo pestrosť nahrávku An Intense Hatred For Humanity príliš necharakterizuje, ide hlavne o brutalitu a energiu, ktorými je album naplnené po okraj. Hudobný ekvivalent brutálnej na prvý pohľad znepokojivo primitívnej vraždy, po ktorej zostanú len ťažko identifikovateľné krvavé fragmenty mäsa a kostí. Hranice sa neposúvajú, ale poriadne intenzívne sa udržiavajú pozície. Malé spestrenie prinášajú elektrohlukové predely, veľa ich nie je, ale potešia. Carnal Disfigurement vydali album určený najmä pre brutal death metalových maniakov. Žánrová nahrávka bez akýchkoľvek presahov a kompromisov, pre niekoho možno slabina, ale v princípe to takto chce kapela aj fanúšikovia. Ako sa hovorí: ber alebo nechaj tak! Osobne na niečo také ako An Intense Hatred For Humanity nemám chuť každý deň, ale keď to na človeka príde, tak nie...

Čítaj ďalej
Recenzia – Abyss, Besna – Split EP – Wolfmond Production – 2020
mar11

Recenzia – Abyss, Besna – Split EP – Wolfmond Production – 2020

Zverejnené v mar 11, 2021

Splitu Nemcov Abyss a bratislavských Besna sa samozrejme venujem najmä kvôli druhým menovaným. Čo sa týka nemeckej bandy, tak doteraz som o nich nepočul a EP je prvým zoznámením. Kapelu Besna som prvýkrát registroval vďaka spoločnému koncertu s Catastrofy v Cyklokuchyni tuším v 2018, kde sa síce zvuk nevydaril, ale akcia to bolo výborná. Vtedy ma zaujal ručne robený recyklovaný obal ich debutového EP, ktoré doteraz občas vytiahnem z poličky a som rád, že som jeho majiteľom. Minulý rok pridali na svoje konto recenzované split EP. Diskografia Abyss sa celkom podobá na zoznam slovenského partnera. Podľa archívov demo, EP a splitko s Besna. To vyšlo pod nemeckým vydavateľstvom Wolfmond Production a o artwork sa postaral francúzsky umelec Théo Braisaz. Na nahrávke sú 4 skladby, logicky dve od Abyss, dve od Besna. Bol zvolený striedavý rým ABAB, čiže skladby idú na striedačku. Ak by niekomu nesedela jedna z kapiel, tak má smolu a bude musieť stále preskakovať. Nakoľko sa kapely vyjadrujú radšej na väčšej ploche, EP naberá celkom slušnú dĺžku takmer polhodiny. Ich spolupráca dáva zmysel, náladovo a prístupom sú si podobné, aj keď každá používa trochu iné prostriedky. Spája ich neagresívna a hypnotická atmosféra bez typicky black metalovej negativity a zla. Abyss prinášajú slušnú melodicko death/blackovú víchricu, pričom najmä vokál je viac do čierneho kovu. Časté zmeny tempa s hojným využitím blast sypaníc prispievajú k postupnej gradácií motívov a budujú atmosféru. Výdatne je využitý efekt protikladu pomalých gitarových vyhrávok na pozadí blast beatov, a tiež pomalej melódie a rýchlej inštrumentácie, ako to napr. robia aj Gojira. Páči sa mi aj výrazný zvuk basgitary, ktorá sa aktívne zapája aj do vytvárania melódií. Abyss/Besna Split by Abyss Slováci v mnohých ohľadoch kontrastujú so svojimi kolegami. Sú viac poetickejší a zasnívaná nálada nepôsobí tak dramaticky. Tempá sa nemenia tak často, blast beat tu nenájdete, zato gitarové sólo áno. Najmä ich druhá, čiže celkovo štvrtá položka Jazero je výrazne post metalová/rocková. Silnou stránkou sú charakteristické melódie, vďaka ktorým spoznám Besna prakticky hneď. Rovnako aj typický melodický vokál, ktorý je tu však využitý len v prvej Cesta krvi. Po basovo výrazných Abyss tu hlboké tóny akosi chýbajú, ale možno je to len dôsledok porovnávania. Abyss​/​Besna Split by Besna Split EP kapiel Abyss a Besna je kvalitnou ukážkou súčasných schopností oboch zoskupení. Zatiaľ toho veľa nevydali, takže poslúži hlavne dvom účelom: dostať sa aj k novým poslucháčom a zároveň si upevniť pozíciu u tých existujúcich. Silná atmosféra, hudobné príbehy a epické melódie najmä v black (a čiastočne death) metalovom šate. Kontakt Abyss: https://abyss-deathmetal.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/abyss.deathmetal/ Kontakt Besna: https://besna.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/BesnaBand/ Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Recenzia – InnerSphere – Omfalos – Slovak Metal Army – 2021
feb25

Recenzia – InnerSphere – Omfalos – Slovak Metal Army – 2021

Zverejnené v feb 25, 2021

Logo InnerSphere som svojho času zaregistroval na viacerých koncertných plagátoch, ale priamo k ich tvorbe som sa nedostal. Ideálny čas teda nastal, keď sa naskytla možnosť recenzovať ich nový album. Popis melodic death metal s prvkami doomu, v promo materiáloch sa mihne aj slovo progresivita, takže celkom sľubná kombinácia kľúčových slov, aj keď výsledok môže mať mnoho podôb. Kapela vznikla v 2015 v Plzni, o rok na to vydali prvé EP, neskôr v 2018 debutový album Amnesia u MetalGate. Nový album Omfalos vychádza s etiketou Slovak Metal Army, s pozmenenou zostavou: Míra Litomerický (gitara, spev, sample), Lukáš Mai (gitara), Marek Hubocký (basgitara, doprovodný spev) a Filip Wintr (bicie). Hudba InnerSphere potrebuje pozorného poslucháča, aspoň čo sa týka začiatočného objavovania. Pre nepripraveného najprv nevýrazné skladby na pomedzí melodického death metalu a ďalších extrémnych prímesí v sebe ukrývajú množstvo dychberúcich momentov. Ale tie sa odkrývajú postupne, máloktoré chytia na prvýkrát. Väčšinou stredné tempo s tendenciami spomaľovať je zaujímavou spleťou melodických gitarových vyhrávok spolu s často sekanou strojovou rytmickou sekciou. Hlboký rev je dokreslený melodickým, ale nie úplne čistým vokálom, ktoré hlavne v refrénoch spoja sily. Výraznú rolu pri budovaní nálady majú klávesy a orchestrálne prvky. Celok pôsobí bombasticky a monumentálne, množstvo energie vyvierajúcej z hudby pôsobí veľmi optimisticky a príjemne. Základom prakticky každej skladby je zaujímavý úvodný riff alebo melódia a silný refrén. Napríklad vo štvrtej Fire je hymnický charakter refrénu sprevádzaný až power metalovými motívmi, samozrejme v dobrom. Vo vhodnom okamihu album spomalí a ponorí sa do doom metalového bahna, šestku Wisdom síce jemne presvetľuje gitara, ale osudové nálady prevládajú. To isté sa dá povedať aj o záverečnej The Fall. Z opačného pólu spomeniem titulnú Omfalos s jemným úvodom, epickým refrénom a výbornou nosnou melódiou. Nechýbajú ani skvelé gitarové sóla, to z deviatej The Embodiment by sa nestratilo ani na prog-rockovom albume. Zložitejšia kompozícia skladieb nejde proti faktu, že si zachovávajú pesničkovosť a chytľavosť. Pri niektorých motívoch si človek povie, že ich už niekde počul, ale deje sa to v rozumnej miere. O produkciu, nahrávanie a zvuk sa postaral Dan Friml v The Barn studio, takže o zvukovej kvalite netreba pochybovať. Úderný, čistý, ale nepôsobí synteticky a umelo. Artwork vytvorila Martina Samková. Videoklip Omfalos (tu) vystihuje moje pocity pri počúvaní. Fascinovaný zasnený pohľad na hviezdnu oblohu, keď si človek uvedomí svoju bezvýznamnosť v porovnaní s nepredstaviteľne veľkým vesmírom. Na prvý pohľad nenápadná nahrávka sa s opakovaným počúvaním rozvinie do nečakaných rozmerov. Aspoň v mojom prípade to tak bolo a v podstate tento proces stále pokračuje. Dnes mi cestou do roboty hral v hlave dokola refrén titulnej skladby. InnerSphere výborne kombinujú extrémnu hudbu s nečakanou chytľavosťou, Omfalos sa dá počúvať veľakrát...

Čítaj ďalej
Recenzia – Arawn – Odkazy doby – Slovak Metal Army – 2020
feb18

Recenzia – Arawn – Odkazy doby – Slovak Metal Army – 2020

Zverejnené v feb 18, 2021

Arawn nasadili hneď od začiatku slušné tempo bez zbytočného váhania. Rok vzniku 2017, o rok na to už vychádza debutový album Zrození, o ktorom bolo celkom slušne počuť a celkovo je z kapely cítiť, že majú chuť pracovať. Koncom decembra minulého roka prišiel na rad aj druhý album s názvom Odkazy doby, ktorý rovnako ako debut vyšiel na značke Slovak Metal Army. Tiež aj v rovnakej zostave, teda Jirka „Suky“ (vokál), Milan „Zakk“ (gitary), Tomáš „Hroch“ (basa) a Petr „Viking“ (bicie). Nič nie je ponechané na náhodu. Svižný otvárací kus Z/N/P sa vyznačuje pravdepodobne najchytľavejším heslovitým refrénom, aký na albume nájdete. Údernosť sa mu nedá uprieť, ale pri opakovanom počúvaní sa rýchlo opotrebuje a osobne mám túto skladbu najmenej rád. Arawn radi rozprávajú príbehy a výpravnejšie kúsky im vyslovene sadnú. A sú si toho vedomí, veď do tejto kategórie sa dá zaradiť viac ako polovica skladieb. Počínajúc mrazivou trojkou Jáchymov, epicky premenlivým stredom albumu, ale aj záverečnou 9 křížů. Niektoré harmónie pripomenú majstrov Asmodeus, ktorí tiež vedia výborne rozprávať zhudobnené príbehy. Slušne nakopnú rýchlejšie položky, okrem vyššie spomínanej úvodnej skladby, napr. Nemyslí, zaplatí s dobrým textom alebo predposledná Dívej, venku už svítá, ktorú mám vďaka perfektne fungujúcemu refrénu najradšej. Textovo sú historické príbehy výborné, vďaka zrozumiteľnému prejavu so super frázovaním si ich nebudete musieť najprv načítať v booklete. Arawn sa nezaoberajú len minulosťou, ale snažia sa reflektovať aj problémy dnešného sveta. Nie vždy mi sedia, ale treba uznať, že zväčša to má hlavu a pätu. Pri vykreslení deja a atmosféry nie sú použité žiadne klávesy ani symfonické pasáže, všetko sa odohráva v klasickom nástrojovom obsadení. Inštrumentálne zbesilosti a extrémy tu nemajú miesto, všetci hrajú účelne pre dobro celku. Chytľavosť a rafinovanosť mnohých pasáží si poslucháč uvedomí až časom ako sa postupne ponára do albumu. Aj vďaka tomu ponúkajú Odkazy doby trvalejší zážitok, keďže sa nevystrieľajú všetky tromfy hneď, ale postupne. Úlohu návnady dobre splní hneď prvá vec, a potom sa môže začať objavovanie. Spomínaná výpravnosť albumu znamená aj čiastočné negatívum nahrávky, keďže sa postupne stráca energia a aj napriek striedaniu temp sa vkráda istá jednotvárnosť a podobnosť. Tu sa však výpočet mínusov končí. Celkovo pozitívny dojem dotvára zaujímavý obal Michala Janovského, rovnako aj výborný zvuk, ktorému ťažko niečo vyčítať. O master a mix sa postaral Zdeněk Ondráček v Sonidos Studio. Odkazy doby by ARAWN V recenziách často vyzdvihujem, ak má kapela jasne rozoznateľný rukopis a odlišuje sa od ostatných. Aj v prípade Arawn platí, že svoje vzory nezaprú, ale napriek tomu je výsledok jasne identifikovateľný. Neponúkajú len kvalitné remeslo, ale aj to podstatné „niečo“ navyše, vďaka čomu Odkazy doby vytvoria hlbšiu stopu vo vašej pamäti. Kontakt: https://arawn-sma.bandcamp.com/album/odkazy-doby https://www.facebook.com/Arawnofficialcz/ Hodnotenie:...

Čítaj ďalej