The Black Dahlia Murder chcú všetkých mlynčekovať
nov25

The Black Dahlia Murder chcú všetkých mlynčekovať

Zverejnené v nov 25, 2014

Máte radi grind? Nemáte radi všetkých? Tak v tom prípade Vám pravdepodobne padnú vhod 3 vskutku krátke covery od americkej nakladačky THE BLACK DAHLIA MURDER. Tí totiž vydali vskutku fascinujúce ep-čko v deň Amerike známy ako „Black Friday“, deň kedy všetky obchodné reťazce ponúkajú kopu produktov v absurdných zľavách. Stream „Grind´em All!“ si môžete vypočuť na...

Čítaj ďalej
Recenzia – Avatar – “Hail The Apocalypse” (Entertainment One, 2014)
nov16

Recenzia – Avatar – “Hail The Apocalypse” (Entertainment One, 2014)

Zverejnené v nov 16, 2014

Cirkusový metal ? No, ale trocha predbieham. Ako začať recenziu na niečo, čo je naozaj záplata na dieru na tomto presýtenom trhu tuctových metalových kapiel ? Ako zrecenzovať niečo, čo sa fakt ťažko recenzuje ? Asi skúsim najskôr trocha priblížiť, o čo sa tu vlastne jedná. Avatar začali taktiež ako nejaká tuctová kapela hrajúca strašný metalcore rezaný nejakými originálnejšími melodickými prvkami (bavíme sa o prvých albumoch). Stále sú tieto pre mňa zvukovo hnus, songy slabé, vokál hnus, jediné čo by stálo za pochvalu tak možno hudobnícky výkon kapely a aranžmá. Tieto prvé dva albumy by som zakopal pod zem. Ale potom ako keby sa niečo stalo. Dva roky od albumu Schlacht vypustili album pomenovaný jednoducho – Avatar. Ja si to neviem inak vysvetliť, iba tak, že kapela sa posadila, zhodnotili, že takto sa nikde nedostanú, naliali do toho mrte peňazí, naozaj množstvo snahy a vznikol základný kameň pre ďalší smer kapely. Tu sa sformovali neskutočne kvalitné a originálne vokály, ako screamy, tak growl, shout aj čisté, originálne charakteristické gitarové linky a postupy, ktoré sa držia u nich doteraz, vznikol základ ich vystupovania, atď. Nasledoval album Black Waltz, ktorý nastavil trocha priamočiarejší prístup k tvorbe a dostávame sa konečne k najnovšiemu počinu Hail The Apocalypse. Uvítajte nový štýl – cirkusový metal. Od skvelých klipov, ktoré produkujú od minulého albumu (produkuje si ich kapela sama), k celkovému vyzneniu albumu (hudobné vsuvky naozaj ako z cirkusu), k rytmike, ktorá neustále pripomína nejaký marš, alebo je teda v pochodovom tempe cez celkový výzor kapely (už aj vystupujú v príznačných odevoch). O kvalite zvukovej/hudobníckej atď. sa tu nejdem ani baviť. Sú to páni muzikanti a bodka. Nieje čo vyčitať ani masteru, mixu a nietobože ich výkonu. Album narávaný v Thajsku a mixovaný, mástrovaný profíkmi (Jay Ruston, Paul Logus) Skúsme sa viac pozrieť na album ako taký. Cez titulný otvárak, ktorý už naznačuje po vypočutí, že toto sa bude uberať naozaj iným smerom ako aj predošlý album sa postupne prepočúvame viacerými zvrátenými skladbami, z ktorých razí cynickosť, výsmech, tragédia….skrátka naozaj cirkus, stále som nenašiel lepšie prirovnanie k tomuto a toto mi zaklincovala skladba Puppet Show, ktorá si požičiava z tohto druhu nádychu asi najviac. K záveru poteší vypaľovačka Get In Line, ktorá je viac industrialového zamerania a album zakončujú jednak prerábka Something In The Way od kapely ktorú netreba menovať (ak niekto nevie o čo sa jedná….no hanba – wikipedia, google – ihneď !) a song Tower (nepodarilo sa mi zistiť, či sa jedná o cover a ak áno, od koho vlastne), čo príjemne osvieži po takej jazde. Celkovo tempo, v akom je album nahratý a v akom sa nesú songy vás donúti pristihnúť sa...

Čítaj ďalej
Recenzia – ABIGOR – „Leytmotif Luzifer“ (2014)
nov08

Recenzia – ABIGOR – „Leytmotif Luzifer“ (2014)

Zverejnené v nov 8, 2014

Lucifer, padlý anjel, malý roh, najvyššie zlo, pokušiteľ je už nejakú dekádu silným inšpiračným zdrojom tématiky najviac pre black metalovú odnož. Jeho mocná filozofia naháňajúca strach ale aj obdiv, radosť z utrpenia a pokorenia sa sprv laicky no postupne časom znaleckejšou, magickou formulou vryla atramentom do textov undergroundových zvedavcov po temnote, jej poznaniu a moci do hudobne skladateľských štruktúr vtedy dosiaľ nevýdaných, skazene originálnych, sprevádzaných (ako to dávno ešte pomenoval v Nórsku Varg Vikernes) „Necrosound-om“. V strednej európe medzitým vznikal trocha iný pohľad aj keď samozrejme inšpirovaný základom prvotnej nórskej školy zato viac kombinovaný, skladateľský rozmanitejší a možno až dospelejší. Rakúsky Abigor je v ponímaní nie až tak známym pojmom aj keď značne kultovým, významným, prínosným pre vývoj obskúrnej scény. Za svoju existenciu vydali osem impozantných albumov, z ktorého každý bol a je niečim iný, špecifický, vývojom obohatený. Za absolútny kult je možno považovať ich druhotinu „Nachthymen“ (From the Twilight Kingdom) 1995. Každé ich dielo je ale jedinečné a rozhodne stoja za väčšiu pozornosť. Trojica ešte nikdy nevystúpila naživo a ani nehodlá tak učiniť, je to skrátka ich hrdosť si takto zachovávať postoj a v symbióze s ich prepracovanou tvorbou je to vyvážená úroveň. Textová náplň Abigor bola od začiatku na istej mysliteľskej úrovni o rôznych poverách a javoch za čias temného stredoveku až k okultizmu a enochianskej mágií, ale až teraz sa rozhodli ísť do už známej kapitoly o Luciferovi a s tým, že síce nejde o originálny ťah je aj tak v znaleckom posudku geniálnym. Novinka, ktorá vyšla pod talianským „Avantgarde Music“, čo za sebou už majú pekne zástupy extrémnych, temných umeleckých sort obsahuje sedem kapitol padlému anjelovi. Trio (sa zdá a je to myslím nespochybniteľné) chce vzdať čo najväčšiu pokoru a úctu k „Jeho“ impozantnosti a múdrosti. Prvé čo tomu nasvedčuje je forma do akej dali obal. Ide o knižný vzhľad starostlivo vybraného štýlu s kaligrafickým písomným nádychom vo vnútri. Nahrávanie tiež sprevádzala vybraná okultná atmosféra oltáru, sigilu, pergamenu a sviečok. Vždy sa mi páčila a fascinovala taká oddanosť k dielu a zápalom dotiahnuť všetko do detailu, svedčí to o perfekcionizme, vážnosti a uveriteľnosti. Ta nájdôležitejšia časť hudobná je presne na takej úrovni ako prezentácia obalu. Páni tak dodržiavajú aj naďalej svoj štandard ísť s každou formulou vyvážene. V štruktúre sú ale dosiahnuté zmeny v znení a to je hlavne progresívnejší prístup k zvuku a aranžovaniu polôh. Feeling je značne posunutý do úrovni, kde sa pohybuje francúzska morda Deathspell Omega. Chaotickejšie gitarové vyhrávky na vysokej inštrumentálnej úrovni, ktorým sa nedá nič vytknúť len vstrebávať tu nekonečnú bohatú náplň vyznienia, kde je stále možnosť toho spústu objaviť. Zvučenie je profesionálne odvedené umenie a každý akord, tónina, ladenie...

Čítaj ďalej
Koncert – Halloween Rock Night – 1.11.2014, Dubnica Nad Váhom, Korma
okt29

Koncert – Halloween Rock Night – 1.11.2014, Dubnica Nad Váhom, Korma

Zverejnené v okt 29, 2014

                Dubnica nad Váhom a okolie! Prvý novembrový deň sa u vás bude niesť v znamení dobrého hard rocku/heavy metalu. Do Vášho obľúbeného podniku – Pivného Baru Korma zavítajú tieto kapely: Volume: (facebook)Mladá trenčianska hard rocková kapela. Tohto roku vydali skvelý album Experiment, plný mladíckej energie a nekompromisného rocku. Youtube ukážka: Janesession: (facebook) Bratislavská hard rock/glam/heavy formácia so šarmantnou Jane za mikrofónom. Funguju od roku 2003 a vystupovali už s takými spolkami ako Judas Priest, GIRLSCHOOL, Eric Martin, Pink Cream 69, Miloš Dodo Doležal a podobne… Na konte majú zatiaľ dva dlhohrajúce albumy, tri Ep a niekoľko kompilácii a singlov. Zo slovenskej scény spolupracovali s osobnosťami ako napr. Peci Uherčík, Marián Greksa a podobne… Youtube ukážka: Vlez bude totalne free !!! Facebook event: KLIK...

Čítaj ďalej
Report – BelUSA DEATHFEST vol.8, 18. október 2014 Kultúrny dom Beluša
okt27

Report – BelUSA DEATHFEST vol.8, 18. október 2014 Kultúrny dom Beluša

Zverejnené v okt 27, 2014

V malom mestečku vedľa Považskej Bystrice, zvanom Beluša, sa koná pravidelne každý rok ľudová zábava. Ľudová (to si píšte, že veľa ľudu došlo) až folklórna zábava dosiahla ôsme pokračovanie. Isto si hovoríte, čo za hlúposti píšem, no nie je tomu tak. Pretože pre nás je folklór metal a o zábavu tam bolo postarané. Každým rokom sa upgradovala, až tento rok sa nám tu predstavila jednak špička našej scény – stálice ako SUBURBAN TERRORIST, ATTACK OF RAGE, CRANIOTOMY, EMPYRION, potom novšie spolky ako FEEL A CURSE (pri týchto pánoch to platí len sčasti, keďže vznikli z trosiek DESECRATED DREAMS), mladí domáci CALL THE MASSES a z Chorvátska sa k nám dovalili DECOMPOSING ENTITY, ktorí predstavovali pre mňa neznámy pojem, no po tejto akcii už na nich tak skoro nezabudnem, no nepredbiehajme. Ako headliner akcie sa nám predstavili brutal death metalisti z Talianska – HOUR OF PENANCE, ktorí nemôžu byť žiadnemu death metalistovi neznámi. Line-up nabúchaný ako sa patrí, pre celý západ, ale aj pre nás z východu, to predstavovalo mimoriadnu akciu, hraničiacu s povinnosťou. Tak poďme si na to posvietiť. Príchod pred 17-tou hodinou znamenal dosť skorý príjazd, ani nie tak z hľadiska hracích časov kapiel, ale z dôvodu návštevnosti. Kulturák ešte zíval prázdnotou. Časovo sa nám to asi preto aj trochu posunulo, ale nešlo o nič horibilné. Niečo pred pol 6-tou, už vychrlili svoje prvé tóny CALL THE MASSES. Prvé, čo mi padlo do oka, bola prítomnosť Tomáša Vačka (SUBURBAN TERRORIST a v tomto prípade aj organizátor), ktorý drtí struny aj v tejto formácii. Beluša, metal….mohlo mi to napadnúť. Tentokrát však nevypadávajú samé drvivé tóny ako pri jeho domácej kapele, ale hudobne sa to presúva viac k hopsavým, modernejším, čiže coreovejším štýlom. Dalo by sa povedať, že išlo o súčasnejší mix groove metalu, thrash metalu a jemne death metalu, taký belušský DEVILDRIVER. Vystúpenie valilo veľmi dobre, malo to šmrnc, energiu, hlava nám všetkým skákala hore-dole, občas sa aj pridali končatiny. Ako úvod som to bral všetkými desiatami. Veľmi príjemný začiatok. Ďalší na rade boli Liptáci FEEL A CURSE. U nich ma hneď zamrzeli dve veci. Prvá bola absencia Maceja na poste druhej gitary, keďže na gothoome to s ním valilo jedna radosť. Ich hudba sa razom naplnila, nabrala väčšiu členitosť a celkovo mala poriadnu silu. Tentokrát mi to prišlo o čosi prázdnejšie a absencia Maceja bola citeľná, škoda, snáď šlo len o ojedinelý prípad a Macej bude s nimi pokračovať naďalej. Druhá bola, že som akosi nepočul bubeníkov vokál, azda šlo o zvukový problém, keďže som to neskúmal a čítanie z pier nie je moja parketa. Čo je tiež škoda, keďže disponuje poriadne hlbokým vokálom a skvele pasuje do ich...

Čítaj ďalej