Je vám teplo ako mne? Dajme si zase raz výlet niekam na sever do Švédska, konkrétne do mesta Umeå, v ktorom žije Pär Olofsson. Okrem toho, že tvorí
obálky pre obaly albumov sa toho o ňom ani veľa zistiť nedá. Hm, takže o čom vlastne písať tento úvod? Našťastie poskytol niekoľko rozhovorov z ktorých sa čo to dá vyčítať. Ako napríklad spomína na svoje úplné začiatky: „Keď som bol dieťa, tak som si kreslil pekne temné kúsky. Neskôr, na umeleckej škole, mi raz povedal jeden z mojich učiteľov, že ak sa chcem stať dobrým umelcom, tak by som mal zmeniť motívy. Maľby mŕtvol sa vraj zle vynímajú v galériach.“ Nuž, aj majster tesár sa niekedy utne a aj učiteľ zmýli. A ako sa dostal k práci, vďaka ktorej má vytvorené renomé? V skratke dal výpoveď v reklamnej agentúre, rozposlal svoje portfólio po rôznych labeloch, z ktorých sa mu nakoniec ozvali z Unique Leader Records, ktorí potrebovali nejaké ilustrácie do vnútra bookletu albumu Crown of Souls od Deeds of Flesh. A tak postupne začala stúpať jeho kariéra. Takto to znie ako opis scenára k nejakej rozprávke. Inšpiráciu aj po rokoch v „priemysle“ naberá vlastne stále rovnako – sledovaním filmov a čítaním komiksov. A čo sa týka konkrétnych osobností, ktoré majú vplyv na jeho diela, tak uvádza mená ako H. R. Giger, Simon Bisley, Odd Nerdrum, Roj Friberg či Geof Darrow. Takže to by sme mali a v nasledujúcich riadkoch sa môžeme nerušene pustiť do viac-menej brutal/technic/death metalovej seansy.
Abominable Putridity – The Anomalies of Artificial Origin (2012)
Po tom, čo Matti Way nareval prvé albumy Disgorge a Liturgy a medzitým ako hulákal na albumoch Pathology, ho zvinula do svojich útrob ďalšia brutálna sebranka Abominable Putridity. Matti Way teda odtlačil svoje hlasivky iba na tejto jednej radovke (aj keď tých spevákov je tam akosi viac – Angel Ochoa, Corey Athos… zaujímavé je to, že neskôr Mattiho miesto zaujal Angel Ochoa na plný úväzok, podobne vlastne ako u domovských Disgorge… Angel je samozrejme známy aj zo Cephalotripsy, či Condemned). Z troch albumov ktoré Abominable Putridity nahrali, radím práve tento najvyššie. Ale je to samozrejme iba subjektívny pohľad. No a k samotnému obalu. Už z názvu albumu je jasné o čo zrejme ide. Proste sa stala akosi chybička v laboratóriu a z „kadičky“ vyskočil preparát, ktorý nebol nejako milo zameraný na ľudskú rasu.
https://www.youtube.com/watch?v=-JYFgoaEeaQ
Aborted – Terrorvision (2018)
Musím sa priznať, že až taký veľký fanúšik Aborted teda nie som. Kontakt som s nimi začal strácať niekedy po albume Strychnine.213. Ich muzika je technicky dokonalá, ale zrejme tá vyumelkovanosť ma do značnej miery už akosi odrádza. To ale nemení nič na tom, že vizuálna forma ma na nich stále uchvacuje. Príkladom budiž obal albumu Terrorvision z roku 2018. Fanúšikovia tento album bandy okolo Svena prijali s nadšením. Mňa nechal chladným, ale oddelil som si od neho to, čo mňa láka a to je obal a ten apokalyptický výjav na ňom. Keď sa tak pozerám na tieto prvé dve diela, tak pokojne by sa tam dala nájsť nadväznosť. Tá potvora od Abominable Putridity narástla do obludných rozmerov, rozmnožila sa a začala terorizovať okolie. Niekedy mám pocit, že iný scenár si táto planéta ani nezaslúži.
https://www.youtube.com/watch?v=xhTE-ZQKwkc
Cannabis Corpse – Left Hand Pass (2017)
Čože nám to tu rozvoňalo? Niekto si pod oknom zapálil a do toho z repráku vypeckoval istých amerických srandistov menom Cannabis Corpse. Neviem, či má nejako extra zmysel sa rozpisovať o tejto kapele, každému je jasné „voč tu kráčí“ (ako hovoria tí na západ od rieky Moravy). Chalani si proste upravujú rokmi overené death metalové slogany k obrazu svojmu (rozumej, tak trochu pričmudené). V prípade tohto albumu sa pohralo s názvom prvého albumu Entombed, teda Left Hand Path a vzniklo z toho Left Hand Pass. A album ukrýva ďalšie reminiscencie napríklad na Bolt Thrower, Monstrosity, Suffocation, či Nile. Obal je v podstate oproti prvým dvom spomínaným jednoduchý, ale treba uznať, že výstižný. Tá rúčka šmátralka zase akoby prichádzala z inej dimenzie ako potvorky z albumu From Beyond od Massacre.
https://www.youtube.com/watch?v=OBP5ZLCikzk
Condemned – Desecrate the Vile (2007)
Máte chuť na zbíjačkové bicie v kadencií šijacieho stroja? Narazili ste na zlatú žilu a taktiež znova na meno Angel Ochoa. Condemned si v posledných rokoch tiež prešli klinickou smrťou, jemne pozmenili logo a nakoniec prekopali zostavu. Každopádne fungujú ďalej. Ale nie o tom som chcel. V roku 2007 prišli s debutovým albumom, ktorý ma položil na lopatky (akoby povedal Stanislav Štepka z Radošinského naivného divadla: „Chnáp!“). Prešlo pätnásť rokov a ja mám tento album stále úprimne rád (a to už brutal death počúvam skôr sporadicky). Čo nám to tu ten obal vlastne odhaľuje? No máme tu vyľudnený pohľad na horizont, kde to vyzerá ako keby niekto stlačil to povestné červené tlačítko. Takže v tejto krajinke si veľa srandy neužijete. Z praskliny v strede vyžaruje červená žiara a sem tam si môžeme všimnúť voľne pohodenú lebku. Pre introvertne založeného človeka vlastne raj.
https://www.youtube.com/watch?v=0CRayqOT-FQ
Exodus – Blood In, Blood Out (2014)
Vymaníme sa zatiaľ z odnoží death metalu a kukneme čím pán Olofsson prispel k thrash metalovému žánru. Ako tak pozerám, tak jeho katalóg číta napríklad aj takých Crisix, ale s pánmi Holtom, Huntingom, Altusom, Gibsonom a Zetrom si asi vcelku sadli, pretože pre Exodus vytvoril tri obaly. Dobre, ten prvý pre znovu nahratý debut Bonded by Blood, ktorý dostal meno Let There be Blood, bol len takou vynovenou verziou pôvodného motívu. Vyberal som teda medzi albumom Blood In, Blood Out a minuloročným Persona Non Grata. Oba výborné albumy s krásnymi obalmi. Ale dal som prednosť staršiemu z nich, predsa len ho mám viac preskúmaný, pretože ho mám doma na vinylovej placke. Bol to v tej dobe celkom povyk, keď sa Zetro vrátil späť do radov Exodus (Rob Dukes to neznášal zrovna najlepšie a s kapelou si vymenili cez média pár šťavnatých odkazov, ale chlapčiská sa už vraj udobrili). Plus na albume hosťovali Chuck Billy z Testament a taktiež si nejaké to sóličko brnkol Kirk Hammet z Metallicy (asi netreba pripomínať, že v dávnych dobách drtil gitaru práve v Exodus). Na obale vidíme niekoľkých „samožerov“, ktorí ak budú pokračovať v tejto bohumilej činnosti, tak z nich veľa nezostane. Pod nimi sa v pôrodných vakoch hemžia zárodky zrejme takých ako sú oni. Tento bizarný obraz je umiestnený do polorozpadnutej budovy, ktorá vyzerá ako hangár profesora Farnswortha z Futuramy.
https://www.youtube.com/watch?v=RzYPGhY-rQ8
Immolation – Majesty and Decay (2010)
Tiež ste ako sopliaci sledovali Herkula v podaní Kevina Sorba? Pamätáte ten diel, keď Héra svetu čmajzla oheň a Sorbove bicáky to museli zase vyriešiť (inak, vždy som chcel také poprdeli náramky ako mal on…)? A pamätáte toho zamrznuté týpka (teda Promethea) sediaceho na tróne? Prečo tu vyťahujem takéto nezmyselné spomienky? Pretože obal albumu Majesty and Decay od Immolation mi práve túto scénu silne pripomína. Úprimne hovorím, vy nechcite niekedy vidieť do mojej hlavy aké prkotiny sa tam odohrávajú a akým veciam dávam spojitosť (hehe). Aj moja nepodstatná maličkosť má kapely, u ktorých počúva iba staré albumy. Takto to mám u Immolation. Prvá nesvätá trojica albumov a potom akosi strácam kontakt. Výnimkou je práve tento album z roku 2010. Potom zase ako keby ma niekto od nich odpojil. Pozoruhodné veci určite. Teda, vlastne ani nie.
https://www.youtube.com/watch?v=ED3sF93BkmA
Immortal – All Shall Fall (2009)
Pred niekoľkými rokmi, keď ešte black metalové pandy neboli rozhádané, dali vzniknúť comebackovému albumu, ktorý bol v tej dobe extrémne očakávaný. A do dnešných dní znie sviežo. Podarilo sa im vtedy zložiť kôpku skladieb, ktoré boli vážne podarené (All Shall Fall, The Rise of Darkness, Hordes to War, či „bathoryovská“ Unearthly Kingdom). Neskôr egá na seba narazili ako tektonické dosky a prišlo k rozdeleniu. Abbath sa vrhol na sólo kariéru a Demonaz s Horghom po dlhom čakaní tiež prišli s pomerne kvalitným materiálom. Čo sa týka All Shall Fall, tak Olofsson vytvoril dielo z ktorého naozaj sála chlad. Na obale vlastne vidíme pomyselnú bránu do ríše Blashyrkh. A práve cez túto bránu sa efektne otvárala digipacková verzia.
https://www.youtube.com/watch?v=IG-FVIXPNcs
Malevolent Creation – Invidious Dominion (2010)
Album nahraný ešte s tromi pôvodnými členmi (Brett Hoffmann (R.I.P.), Phil Fasciana a Jason Blachowitcz), Giom Geracom a Gusom Riosom (Gruesome, Divine Empire, ex-Resurrection…). Čo k tomuto albumu dodať? Malevolent Creation je tiež kapela, ktorá stála pri zrode žánru a svojimi prvými albumami ho formovala. Nikdy nepadli do nejakej výraznejšej tvorivej krízy. Za vyše tridsať rokov vydali trinásť štúdioviek. V mojich očiach ich trochu zrážali neustále zmeny v zostave a okrem Fascianu sa už ani neorientujem, kto je aktuálne členom kapely. Invidious Dominion je doplnený krásnym obalom (inak by som ho sem asi nezaradil), kde si to na zemský povrch z rozpálených útrob Zeme nasmeroval nejaký štvrorruký démon (asi vzdialený bratranec Gora z Mortal Kombat) na štýlovom výťahu. Netreba zabudnúť, že Malevolent Creation majú v lete namierené do Európy a našincovi budú blízko na festivale Obscene Extreme a samozrejme aj 16. 7. v Bratislave v Randale spolu s Dehydrated.
https://www.youtube.com/watch?v=Xvvy00d-k7U
Spawn of Possession – Incurso (2012)
Pustiť si nejaký takýto album v prípade, že sa chcete učiť hrať na gitaru, môže byť z istého pohľadu dosť demotivačné. Pretože dosiahnuť úroveň hry akou sa svojho času vytasili Spawn of Possession potrvá roky a ak niekto nie je trpezlivý, tak s tým proste sekne. A tak svet prichádza o umelcov. Ďakujeme, Spawn of Possession! Ale teraz vážne. Škoda tejto kapely, pretože v roku 2017 ukončili svoju činnosť (kto vie akú kapelu si pustili oni, keď s tým sekli…). Nahrali však tri albumy a na dva z nich vytvoril obaly Pär Olofsson. Ja som vybral tento posledný – Incurso. Sám Olofsson uvádza Spawn of Possession ako jednu zo svojich najobľúbenejších kapiel (možno lokálpatriotizmus, pretože tiež sú zo Švédska). Tu na tomto obale vidíme scénu ako vytiahnutú z diela H.P. Lovecrafta. Postava zlovestného pána s knihou v ruke vyvoláva nejakú prerastenú krevetku. Hovorím vám, to neskončí dobre…
https://www.youtube.com/watch?v=AfLEN_cbBf8
Typhoid – Disfigured by Blind Faith (2008)
Olofsson vytvoril aj krajšie obaly ako je tento pre Typhoid, ale bolo by neodpustiteľným hriechom nespomenúť tu aj slovenského zákazníka tohto švédskeho umelca. Už je to teda štrnásť rokov, čo slovenský „Týfus“ albumovo mlčí a iba z času na čas niekde vyskočia na pódium. Je to síce škoda, ale tak človeku sa s pribúdajúcimi rokmi menia priority a je to pochopiteľné, že sa nedá tlačiť na pílu ako povedzme pred dvadsiatimi rokmi. Každopádne táto „deicideovská“ polhodinka technického brutal death metalu hreje stále ako spomienka na letný festival v januárovom mraze. A pri pohľade na obal musí zatlačiť slzu v oku aj fanúšik Carpenterovho The Thing.
https://www.youtube.com/watch?v=U_Izxktpn0A
