Začiatkom jari a s uvoľňovaním pandemickych opatrení ožila aj klubová scéna. Koncertov utešene pribúda, až mam niekedy pocit, že organizátori z obáv z opätovného sprísnenia podmienok pre usporiadanie kultúrnych podujatí, chcú stihnúť čim skôr čo najviac akcií a vzniká až nadbytok, keď si človek nevie vybrať kam skôr. Štvrtkový marcový večer padla voľba na MMC, s prísľubom pre mňa nie celkom tradičného line-upu folkových kapiel, ktorých mena mi spočiatku veľa nehovorili. Okrem asi najznámejšej informácie o headlinerovi, ktorou je to, že Percival boli súčasťou soundtracku k hernému hitu Witcher 3.
Už pri ceste do klubu bolo v jeho okolí možne vidieť pomerne dosť ľudí v historických kostýmoch, ktorých skôr môžete stretnúť na historických šermovačkách a jarmokoch na hradoch, ako na klubovom koncerte takmer v centre hlavného mesta, čo dávalo prisľúb celkom slušnej návštevnosti, a trochu iného zážitku, ako na bežnom rockovom/metalovom koncerte, čo sa nakoniec aj potvrdilo.
Takmer presne s odbitím siedmej hodiny odštartovali cely program moravskí Tempus, so svojim folk rockom obohateným o tradičné nástroje. Personálne boli najpočetnejšou kapelou večera. Zhruba pol hodinku trvajúci set, osemčlennej zostavy bol prijemným úvodom a nabudením atmosféry do dnešného večera. Trochu mi chýbala väčšia originalita v prístupe ku tvorbe. Kombinácia rockovej rytmickej sekcie, sólujúcej elektrickej gitary a tradičnejších nástrojov, pozvoľna začínala prebúdzať aj prítomne obecenstvo. Predstavená tvorba pripomínala v niektorých momentoch známych Blackmoores night a bola organizátormi vhodne zvoleným úvodom večera. Čo chybalo po hudobnej stránke, bolo bohato vynahradené suverénnymi inštrumentálnymi výkonmi a hlavne pozitívnym prístupom vysmiatych hudobníkov, ktorí počas relatívne krátkeho vystúpenia preniesli dobrú náladu aj na publikum.
Ako druhí, s výrazným oneskorením, po komplikáciách so zvukom, nastupujú slovenskí Strigôň. Ich prístup ku folku je oproti predchádzajúcej kapele o poznanie 
komornejší. Štyria hudobníci, v čele so speváčkou obsluhujúcou zároveň aj čelo, ponúkli obecenstvu hĺbavý, niekedy až „šamansky“ pôsobiaci pohľad na historicky folk. Pre mňa, ako laika, ktorý sa v tomto žánri orientuje len veľmi zbežne, išlo o autentickejšiu podobu historickej hudby. Ich produkcia, založená výhradne na historických nástrojoch, pôsobila veľmi prijemným dojmom, ktorý umocňovala speváčka prihovárajúca sa obecenstvu ľubozvučnou Oravčinou. Vo svojich radoch mali aj množstvo fanúšikov, ktorí ich tvorbu poznajú a tak sa neraz stalo, že ste počuli niektorých ľudí spievať spolu s kapelou. Počas ich vystúpenia sa objavili aj kartónové transparenty s nápismi. Atmosféra koncertu začala pripomínať stredovekú tavernu a rozjarenými hosťami. Jednu skladbu speváčka Barbora adresovala aj známemu slovenskému rozhlasovému moderátorovi a publicistovi Rudymu Rusovi, ktorý ich v minulom roku zavolal do svojej relácie Headbanger FM. Vystúpenie Strigôňa a atmosféra, ktorú sa im podarilo navodiť boli nad moje očakávania, nehovoriac o inštrumentálnych výkonoch a zároveň precítenej hre na jednotlivé nástroje. Ako posledná odznela skladba Dunaj, ktorá zároveň dala názov aj ich albumu z roku 2018. Vzhľadom na časový sklz sa fanúšikom nedostalo prídavku.
Po krátkej pauze sa už na pódiu objavili členovia Percival, ako hlavní headlineri tohto večera. Trochu ma prekvapilo, že oproti členom Strigôň sa stiahli do zadnejšej časti pódia a pôsobili tak menej otvorene voči publiku. Ďalším zaujímavým poznatkom pre mňa bolo, že na rozdiel od predošlej kapely, ktorá využíva len dobové nástroje sa objavila na pódiu aj sada bicích, no aj nástroj bağlama, ktorý obsluhuje hlavný mozog projektu Percival. Publikom bolo voči Percivalu o niečo chladnejšie ako pri predošlom Strigôňovi, no niektoré skladby roztancovali už rozjarených poslucháčov z predošlých vystúpení. Zaznamenal som hlavne skladbu Lazare, ktorá sa objavila v hre Witcher 3, ktorej som venoval dlhé hodiny hrania. Ich set trval až vyše hodiny a viac, takže sme mali možnosť počuť väčšinu ich tvorby. Podobne ako predošlé kapely, ani tu nechýbali výborné inštrumentálne výkony, ktorým nebolo čo vytknúť. Nedá mi nespomenúť aj merch Percival, ktorý oplýva peknými dizajnovými kúskami, ktoré určite oslovili aj mnohých návštevníkov tohto koncertu. Stredoveký folk a jeho rôzne hudobné podoby nepatria k mojej dennej dávke hudby, a tak ospravedlňte, prípadne neznalosti. Táto reportáž je viac zameraná na dojmy a atmosféru z vystúpenia ponúknutých formácií. Redakcia ďakuje organizátorom za tento nevšedný a netradičný zážitok, ktorý sme si v tento štvrtkový večer mohli naplno užiť.
Fotografie – Mrtvolka
Galéria a viac fotiek – TU
Text – Smeth/ Mrtvolka
