Do bratislavského Randalu mierila studená severská kalamita v podobe turné Nórskych Taake na oslavu dvadsiateho výročia vydania svojej klasiky Doedskvad.
Tento temný večer na minútu presne otvárala nórska formácia Heimland. Kapela je aktívna už od roku 2016, ale svoj debut vydali až v roku 2023 s názvom 
Forfedrenes taarer. Tematicky ich hudba spracováva pohanský svetonázor a lásku k ku kráse, temnote a tajomnu prírody. Nemilou úlohou otvárajúcich aktov je vychytanie nedostatkov zvuku, a tento osud neminul ani Heimland, ktorí mali zo začiatku celkom rozhodený zvuk, ktorý sa však už okolo tretej skladby ustálil a ich priamočiary, miestami melodický až tanečný blackmetal mohol pohltiť do svojej mrazivej pohanskej hmly. Heimland hýčkajú tradície svojej domoviny aj čo sa týka black metalu, nakoľko bolo značne cítiť vplyv velikánov a priekopníkov druhej vlny nórskeho čierneho kovu. Tento, takpovediac, oldschoolový prístup sa prejavil aj na celej prezentácii setu, lebo na rozdiel od moderných blackových kapiel, kde pódium je až do prasknutia naložený rekvizitami, Heimland uprednostnili miernu hmlu, pochmúrne svetlá, neodmysliteľné corpsepainty a sústredili sa na pravý blackmetalový zážitok.
Ako druhé v poradí sa predstavilo Holandské teleso Asagraum. Pozornosť blackmetalovej scény si mimo iného získala aj tým, že ide o kapelu, ktorú tvoria
iba predstaviteľky nežnejšieho pohlavia, čo na rozdiel od iných odnoží metalu, ešte stále nie je každodennou záležitosťou. No mala by byť, ale na tomto turné basu obsluhoval chlapík, ktorému hudobnícke kvality nemožno vyčítať, ale svojim „performance“ vôbec nezapadol do pochmúrnej vážnosti zvyšku kapely. Samozrejme nechýbali corpsepainty a vybíjané opasky, objavili sa aj nejaké lebky a aj Ježiš na kríži, holdujúci strečingu. Túto kapelu už istý čas vnímam ale nikdy ma nezaujala natoľko, aby som sa hlbšie zaboril do ich tvorby, čo od roku 2015 tvoria 3 dlhohrajúce nosiče a množstvo singlov, takže som bol zvedavý či ma to konečne osloví v živom prevedení. Skladby Asagraum sú postavené na postupoch starej školy černokňažníctva, silne okorenený okultnou námrazou všadeprítomného nepokoja so silným dôrazom na melodické a atmosferické gitarové linky. Žiaľ práve v týchto pasážach boli bicie najslabším článkom a mne osobne to kladivové drúzganie do bubnov ala prvé demo Törr mi hrozne vadilo. V druhej polovici setlistu sa však všetko uviedlo na správnu mieru, sústredili sa na priamočiarejšie koncepty, ktoré človeka aj nevedomky vtiahnu do vortexu nekonečnej temnoty.
Zahalený do hmlistého tajomna za doprovodu severského folklóru nastupuje ambasádor Nórska, patriot svojej domoviny, kontroverzný a zároveň geniálny 
Hoest a jeho Taake. Tí na toto turné pripravili špeciálny set na dvadsiate výročie vydania legendárneho albumu Dödskvad, ktorá je záverečnou inštaláciu fenomenálnej trilógie Nettestid, Björgvin, Dödskvad. Hneď od prvého tónu bolo zrejmé, že Hordalandské poémy smrti neodznejú v známom poradí. Začínalo sa šiestou kompozíciou s dlhším atmosférickým nábehom až kým sa neobjavil v polke skladby Hoest v kapucni, s bielymi šošovkami a corpsepaintom s totožným na obale albumu Dödskvad. Veľmi zriedkavo sa stáva, že živé prevedenie nejakého diela prekoná samotnú nahrávku, ale práve toto vystúpenie Taake bolo toho krásnym až mrazivým príkladom. Maximálna profesionalita a hudobnícke výkony. Nakoľko v niektorých skladbách sú na nahrávke klávesové alebo ambientné vsuvky, hoci veľmi nepatrné a iba tajomne číhajú z pozadia, tu všelijaké pazvuky Hoest imitoval väzbením mikrofónu s odposluchmi, nebol to najpríjemnejší tón ani pre milovníkov harshnoisu. Žiaľ toto vystúpenie sa nezaobišlo bez technického maléru, keď basáka nevysvetliteľne kopla elektrina. Našťastie nič vážne, ale boli sme blízko toho aby sa vystúpenie Taake v Randali navždy zapísalo do black metalových almanachov. Okrem skladieb z tohto majstrovského diela nám Taake predviedli aj coverku od legendárnych Darkthrone a set ukončili skladbou Et uhyre av en kniv, ale niečo ešte chýbalo, Poémy smrti neboli kompletné. Samozrejme sa Nóri po skandovaní publika vrátili na pódium a spustili svoju hitovku Nordbundet a celý večer ukončili krásnou hymnickou „dvojkou“ Hordalands doedskvad II, ktorá mi vždy pripadala ako nejaké voľné pokračovanie krásnej skladby Mother North od Satyricon, ale možno je to iba moja neznalosť severského folklóru a táto melódia je typická pre Nórsko.
Každopádne tento večer bol príjemne mrazivý, Heimland ma veľmi milo prekvapili, Asagraum sa mi stále nedostali pod kožu a Taake pevne potvrdil svoj status black metalovej legendy. Helnorsk Svartmetall!
Fotky: Mrtvolka
