Som veľmi rada, že ste súhlasili s týmto rozhovorom. V prvom rade vám gratulujem k debutovému albumu a dúfam, že sa mu bude dariť. Na tento rozhovor sa podujal kapelník Lojzo Hájovský a ďakujem mu týmto za odpovede. Spoznajte teda spolu so mnou túto ešte stále v podstate novú slovenskú kapelu.
Ďakujeme, bola to fakt makačka. Pripravovali sme ho skoro rok a pol, namiesto najprv plánovanej polovici času. Nakoniec sme s výsledkom až na pár detailíkov spokojní, stálo to za to. Herne to je to, na čo sme v momente nahrávania mali. Takisto nás tlačil čas, keďže hudba nás neživí a už to malo hlavne u mňa trochu negatívne následky, keďže som materiál komponoval, aranžoval, produkoval a aj mixoval intenzívne na úkor práce a príjmu. Takisto ostatní chalani sa songy učili popri plnom pracovnom vyťažení – zobralo to kopu času. Za to im patrí moja veľká vďaka a rešpekt.
Poďme od začiatkov. Kedy a ako sa sformovala súčasná zostava? Nastali u vás aj nejaké zmeny, alebo sa to postupne vykryštalizovalo do tejto podoby?
Začínali sme niekedy počas Covid-19 pandémie s Petrom „Feďom“ Fedorčákom (Ravenarium) hraním pri Draždiaku na tureckých baglamkách, ale súčasnú tvár to nabralo, až keď sme urobili prvú skladbu so spevákom Pukym (Lukáš Mikulský, LATE). Jeho anjelsky čistý vokál nás tak dostal, že sme prehodnotili pôvodný zámer mať iba pár spievaných skladieb a rozhodli sme sa spraviť plnohodnotný a netradičný progový album. Následne sme oslovili bubeníka Jana Hyžu (LATE), ktorý prikývol. Pred semifinále Wacken Metal Battle Slovakia, kam nás vybrali len na základe dema, naše rady rozšíril skúsený gitarista Jano Rosocha (ex-Lateral Presence).
Máte názov ATYPIC. Keď sa človek započúva viac do vašej hudby, zistí, že tento názov presne sedí, pretože to nie je hudba pre masy, ale skôr náročnejších poslucháčov. Kto na tento názov prišiel?
Názov „ATYPIC“ sa so mnou ťahá už od konca 90-tiek, keď som s bubeníkom z Pity of Instruments a na base s kamošom Mišom Novákom a neskôr Forusom hral zvláštny inštrumentálny jazz-metal a jednu skladbu som nazval práve takto. Dnes by som ju už zahrať asi ani nedokázal, bola veľmi technicky náročná a komplikovaná aj na počúvanie. Vtedy z toho ešte žiadne CD nebolo, ukončilo sa to do stratena, ale ten názov mi prišiel vhodný aj pre novú kapelu o 20 rokov neskôr.
Albumu ste dali názov APOTROPAIC, čo znamená inými slovami, že apotropaická alebo ochranná mágia je typ mágie určený na odvrátenie zla alebo zlých vplyvov, napríklad na odvrátenie nešťastia alebo odvrátenie zlého oka. Je zmyslom tohto názvu odvrátenie zla od poslucháča?
Každý si to môže vyložiť po svojom samozrejme. I keď žijeme vo veľmi technickej, digitálnej dobe, dobe AI a „mysliacich“ strojov, tak práve emócie, ľudské vlastnosti, duchovno a mystično sú to, čo nás od nich odlišuje. V minulosti ľudia používali rôzne symboly, aby sa pred zlom ochránili. Veľa ľudí v tom pokračuje aj dnes, ukľudňuje ich to, cítia sa potom bezpečnejšie, zažívajú menej stresu. A o to v živote ide, stres je dosť nebezpečná vec.
Vzhľadom na názov albumu, korešpondujú aj texty s názvom? O čom sú v skratke vaše texty? Sú ich témy zamerané v podobnom duchu, alebo je to mix? Akosi som nenašla, kto u vás píše texty. Je to niekto z kapely, alebo je to nejaký váš kamarát/kamarátka?
Texty spracúvajú témy hlavne temných ľudských vlastností, depresií, fóbií, klamstva, faloše, religiozity, násilia – s prevažne ale pozitívnym posolstvom. 5 textov som napísal ja, 2 Puky, jednu skladbu sme otextovali spolu. Moje texty sú jednoduchšie, priamočiarejšie, menej inotajové a osobné ako Pukyho. Napr. text k titulnej skladbe uniGod je výzvou k vzájomnej úcte a tolerancii abrahámskych náboženstiev (a v podstate všetkých svetových). Abrahámske i keď vychádzajú z rovnakých koreňov a majú dodnes jedného spoločného uni„Boha“, aj tak sa ale navzájom radi nemajú :(.
Obal albumu tvorí hlava poloboha Satyra a opäť sa tak dostávame do starovekého Grécka. Ako vznikla myšlienka na takýto cover? Kto vám ho produkoval?
Rimania silno inšpirovaní antickým Gréckom používali sochu Satyra ako ochranný symbol na priečeliach svojich domov, aby ich ochránil pred zlom. Vizuálne sú tieto sochy fascinujúce – nádherné a zároveň strašidelné – hodia sa k našej hudbe a textom. Keďže sa už dlhé roky živím web a grafickým dizajnom, grafickú stránku skupiny som si vzal pod svoje krídla. Konzultoval som veci s ostatnými a hlavne s Pukym, ktorý je takisto grafik.
Vzhľadom na to, že aj názov APOTROPAIC pochádza zo starých kultúr a rovnako aj obal albumu odkazuje na grécku kultúru, chcem sa spýtať, či má niekto z kapely k týmto veciam aj hlbší vzťah, prípadne či niekto z vás tieto reálie viac študoval?
Tak, kto nepozná históriu, nemôže pochopiť súčasnosť. Mňa osobne fascinujú cudzie kultúry, cestovanie, ich história, jazyky. Počúvam veľa etnickej hudby, má v sebe neuveriteľné čaro a „človečinu“. Názov som vymyslel ja, korešpondoval s textami jednotlivých skladieb a hudobným konceptom celého albumu.
Ako vznikajú vaše skladby? Je niekto z kapely, kto má nachystanú kostru a potom sa už len dopĺňa, alebo je to spoločný proces? Skúšate všetci v jednej skúšobni, alebo máte napríklad aj virtuálne skúšky, kvôli nedostatku času?
Hudbu ku všetkým skladbách som zložil ja doma, následne sme s Pukym prešli vokálne linky, pripravili texty a upravili kostry skladieb do prezentovateľnej podoby. Feďa si vytvoril všetky chapman stickové adaptácie. S bubeníkom Janom si na samostatných skúškach prešli rytmiku. Spolu sme intenzívne skúšali na začiatku a potom pred koncertami, ktoré sme odohrali minulý rok v semifinále Wacken Metal Battle Slovakia, v Pink Whale a v Randali.
V skladbách máte pomerne veľa čistých vokálov, konkrétne váš spevák Lukáš. Keďže čisté vokály považujem za dosť náročnú záležitosť a variabilita je celkom veľká, chcem sa opýtať, či je ATYPIC v tomto smere tvojou prvou kapelou, alebo už máš predošlé skúsenosti? Prípadne, máš za sebou aj nejaké hodiny spevu, alebo je to proste pre teba prirodzené.
Puky:
„Čauko, ATYPIC je od čias kedy sme založili v teenage veku s kamošmi našu prvú kapelu myslím moja šiesta. A teda bola to odvtedy poriadna jazda cez punk, heavy metal, hard rock až po symphonic metal. Ale keďže som už takmer od siedmich rokov fičal na System Of A Down, Iron Maiden, tá hudobná rozmanitosť a verzatilita, čo sa napríklad hlasu Serja Tankiana týka, mi vždy bola blízka (verím, že u rodičov v sprche sú už niektoré pesničky vygravírované do stien ako na platni 😅). Ale eventuálne som si ako poslucháč a o pár rokov aj performer našiel svoje miesto v progu a momentálne pílim uši v dvoch kapelkách – ATYPIC a LATE. Najmä kvôli tej diverzite vokálov, ktoré sa dajú v tomto a priľahlých žánroch uplatniť, čo ma vždy bavilo, aj keď stále sa učím a zisťujem, čo všetko dokážem zo seba vylúdiť. Ale teda to, že človek spieva dlho z neho nerobí dobrého speváka, čo som si uvedomil aj ja, keď som narazil na určité mantinely, ktoré mi bránili vyjadriť hlasom, všetko čo si zaumienim. Takže teraz je to rok a pol čo som začal chodiť na hodiny spevu a nemôžem si to vynachváliť. Je to pomaly proces, hlavne kvôli odnaúčaniu zlozvykov, ale otvára to úplne nové možnosti a síce stále nie som so sebou spokojný, cítim, že som sa posunul opäť niekam ďalej a to mi zatiaľ stačí 🙂.
Na nahrávke figuruje množstvo zaujímavých nástrojov, ktoré len tak hocikto neovláda. Medzi jeden z nich patrí aj chapman stick, ale napríklad aj bağlama. Vzhľadom na to, že som žiaľ ešte nebola na vašom koncerte sa chcem spýtať, či máte tieto nástroje aj na svojich živých koncertoch?
Feďa hrá v ATYPIC-u výhradne na chapman sticku a to vo všetkých skladbách. Pomohol tak vytvoriť unikátny zvuk kapely, kedy je chapman stick úrovňou hlasitosti oveľa vyššie ako basgitara v ostatných metalových nahrávkach. Bağlama zas nakoniec zostala len v jednej skladbe, keďže sme príchodom Pukyho trošku skresali repertoár o inštrumentálky. Je to ale zvukovo veľmi krásny mikrotonálny turecký nástroj. V skladbe Nazar boncuğu (pracovne to bol bağlaDjent) sme ju použili v strednej etno pasáži. Pozor, nie každému jej zvuk sadne, hlavne, keď melódia obsahuje štvrť tóny, na ktoré človek v našich končinách nie je navyknutý a znie mu to rozladene až falošne. Veď každý nech si to vypočuje, pravdepodobne ešte takú kombináciu nástrojov v prog metale nepočul.
Je veľmi ťažké vás akokoľvek hudobne zaradiť do nejakej škatuľky, vlastne sa to ani nedá, lebo využívate širokú škálu prvkov. Najbližšie je snáď žáner progressive metal s jazzom, fusion atď. Máte v tomto smere aj nejaké obľúbené kapely, ktoré boli možno nejakým východiskovým bodom, na základe ktorého sa vaša tvorba potom uberala?
S Feďom máme historicky veľmi radi Cynic, Death a Sadist. Feďa počúva širokú škálu muziky, hrá na X nástrojoch a chodí asi na najviac koncertov z nás a aj najviac živo hráva. Puky má rád VOLA, Frost*, Karnivool a Haken a gitarista Jano je freak do Dream Theateru a Cynicu. Páči sa nám všetkým Opeth, Pain of Salvation, Myrath, Leprous, Caligula’s Horse a System of a Down. Ja veľmi často počúvam aj Allana Holdswortha, Grega Howa, Johna Scofielda, Pata Methenyho, Illustratosphere ale aj ezoterický bulharský Irfan, Dead Can Dance a napr. si pustím niekedy aj staré Prodigy alebo rytmické R&B Destiny’s Child alebo Justina Timberlake-a. Veľmi sa mi páči posledný počin slovenských progerov IONS a aj srbskej Laviny.
Kde ste tento debutový album nahrávali a ako dlho ste ho nahrávali? Vzhľadom na to, že vaša hudba je naozaj komplexná, predpokladám, že to bol celkom dlhý proces? Ako ste spokojní s výsledným zvukom? Kto vám album mastroval?
Gitary, chapman stick a spev sme si nahrávali sami na našom geare, bicie v N-semble studios u Lukáša Navrátila zo Sinners Moon. Zvuk by sme samozrejme chceli mať najlepší na svete :), ale musíme byť realisti. Dostávali sme vzorky mastrov od viacerých majstrov zvuku (aj renomovaných), ale dostal nás relatívne neznámy Michal Špitalský, ktorý nám potom stem-zmastroval celý album. Zvuk sme chceli menej prekomprimovaný ako majú súčasné kapely, trošku raw a podľa mňa sa to aj vydarilo. Chceli sme, aby tam bolo cítiť človečinu.
Momentálne nemáte vydavateľa. Skúšali ste osloviť aj nejaké vydavateľstvá, alebo ste sa rozhodli ísť cestou samovydania?
Akonáhle sme postli album na Bandcamp, tak sa nám ozvali malé vydávateľstvá z cudziny, tak momentálne zvažujeme. V súčasnosti sa už dá fungovať čiastočne aj bez vydavateľa, keď si viete veľa vecí porobiť sami.
Budú u vás dostupné aj nejaké fyzické nosiče tohto debutového albumu? Plánujete aj ďalší merch ako tričká, alebo prípadne niečo iné?
Práve sa nám finalizujú CD Digipacky a na koncertoch budú k dispozícii určite tričká.
Plánujete svoj album podporiť aj koncertovaním a prípadne aj krstom? Ak áno, kde a kedy vás uvidíme na živo? Budete hrať len skladby zo súčasného albumu, alebo zaradíte do playlistu aj nejaké staršie skladby? Máte v pláne aj nejaké letné festivaly, alebo ste skôr kapela do klubov?
Práveže si potrebujeme trošku oddýchnuť, vydať album a osloviť našou hudbou širšie publikum, aby to živé hranie malo význam. Naša hudba sa nedá stráviť prvým počutím. Je magické hrať pred ľuďmi, ktorí vaše skladby poznajú a užívajú si ich. Pamätám si, keď Cynic vydal podľa mňa najlepší album 90-tych rokov: Focus. Vydavateľ ich poslal na turné s Cannibal Corpse a hlavne ich fans len nechápavo pozerali a na konci spustili niektorí aj piskot. Následne sa Cynic rozpadol a vrátili sa až v roku 2007 na veľké prosby fanúšikov na európskom Reunion Tour, na ktorom som sa s kamošmi bol pozrieť v Budapešti v Kultiplexe. Tá radosť kapely a fanúšikov bola neskutočná, všetci s kapelou spievali všetky songy a pogovali ako na nejakej priamočiarejšej veci. Bolo to čisté šťastie :). Prog má inú sínusoidu koncertnej percepcie a teda aj úspechu ako iné rockové a metalové štýly. Fanúšik, čo má materiál napočúvaný, má zážitok z koncertu oveľa silnejší. Krst chystáme na 23.2. ale bez koncertu – netradičnou formou – asi bude aj live stream. Skôr sme koncertne vhodní pre kluby, ale radi by sme si niekedy zahrali aj na nejakom veľkom festivale.
Jedna z posledných a klasických otázok je, aké máte plány do budúcna? Máte už niečo konkrétne, alebo si chcete trochu vydýchnuť?
Momentálne sme úplne vyčerpaní prácou na albume, tak sa trochu odpočinieme, potrebujeme sa venovať chvíľku práci, aby sme potom opäť mohli relaxovať hraním a ďalším komponovaním.
Ďakujem veľmi pekne za všetky odpovede a teším sa na váš koncert, prípadne iné stretnutia s vašou hudbou. Záverečné slová sú vaše 😊.
Andrea, veľmi pekne ti ďakujeme za otázky a priestor priblížiť fanúšikom metalu náš album a možnosť dozvedieť sa viac o našej kapele. Dúfame, že si nás vypočujú aj ľudia, ktorý nie sú len vyhranenými fanúšikmi prog metalu. Z doterajších skúseností sa naše veci páčia aj ľuďom, ktorí počúvajú úplne iné štýly muziky, dokonca aj pop. Stačí mať len trochu otvorenú myseľ.
Odkazy:
ATYPIC:
https://www.facebook.com/atypicsk
https://www.youtube.com/@atypicsk
https://atypic.bandcamp.com/album/apotropaic
LATE:
https://www.facebook.com/lateprogband
Použité fotografie pochádzajú z FB stránky Atypic
