Tetovanie a tvrdá hudba

Tetovanie a tvrdá hudba k sebe patria ako šálka kakaa a vianočka, hrianka a cesnak, vyprážaný syr a hranolky… Pardon, som trochu hladný. Tetovanie malo spojitosť s hudbou už dávno predtým, ako začali rezonovať struny na gitarách a bubny začali čeliť tvrdým úderom. Ale necítim sa byť tak fundovaný, aby som načrel až tak hlboko. Asi moja prvá spomienka na tetovanie v spojitosti s tvrdšou hudbou smeruje niekam ešte na základnú školu. Vtedy som v nejakom časopise videl tú slávnu Ozzyho fotku, ako sedí na porceláne s nohavicami na pol žrde a z jeho kolien sa do objektívu usmievajú vytetované smajlíky. Prešlo síce ešte veľa rokov, kým som sa dostal pod ihlu, ale tá myšlienka mi odvtedy stále tepala v hlave. Tento článok je takou sondou medzi hudobníkov, ktorí si tiež našli záľubu v tom, byť trochu farebnejší. A teda nie iba medzi nich. U nás v redakcií sme tomuto koníčku podľahli traja (možno aj ďalší, ale tam moje vedomosti nesiahajú). Aj keď v 2/3 ide tiež o hudobne aktívnych ľudí. Iba ja som taký moták, hehe. Rád by som zmienil ešte jednu vec. Pretože mám medzi tatérmi veľa kamošov a známych, tak mi neušla petícia, ktorú dali pred pár dňami dokopy. Ide o to, aby sa v aktuálnej situácií postupného uvoľňovania preventívnych opatrení nezabúdalo na tatérske štúdia. Tak ak môžete, pridajte svoj podpis.

https://www.peticie.com/peticia_za_otvorenie_tetovacich_tudii?fbclid=IwAR0zWPJA4rqgWz67JmDhpMZtJFVb5dK-15331q35_wK7OBYhsVJxJBvdJMI


Mrkva

Moje (a asi aj každého iného) tetovania vlastne odzrkadľujú moje koníčky, záujmy… U mňa to sú teda okrem hudby aj horory a umenie ako také. Pravdepodobne odjakživa som bol fascinovaný strašidelnými príbehmi a preto si u mňa našli miesto tetovania s tematikou spustnutého cintorína, postavou Pinheada z kultovky Hellraiser, Facehuggera z Votrelca alebo bájna entita Cthulhu. Veľmi dlho som sa vydržal dívať na obraz Saturna pojedajúceho jedno zo svojich detí od Francisca Goyu, takže teraz sa môžem dlho pozerať na svoju ruku bez toho, aby to vyzeralo divne. Teda o trochu. Cez Votrelca som sa dostal k tvorbe génia H. R. Gigera a obraz Satan I patrí medzi jeho najznámejšie diela a preto som rád, že ho mám taktiež pod kožou. Tento obraz použili na svojom debute Švajčiari Celtic Frost, čím sa dostávam k mojim hudobným kérkam. Tam patrí Johnny Cash v ikonickej póze so zdvihnutým prostredníkom a obal asi najlepšieho albumu od Craniotomy – Supply of Flesh Came Just in Time. Posledným (ale v poradí prvým) tetovaním je nápis Non Serviam. Tu sa dá jednak hovoriť o hudobnom vplyve, pretože tak znie album druhého albumu od Rotting Christ, ale je to aj celkom dobré heslo do života.

Všetky moje tetovania boli vytvorené majstrom Tomášom Kasalom v jeho štúdiu 218: https://www.facebook.com/tattoostudio218/


Mrtvolka

No prejdime od tŕňa medzi ružami k tým ružiam. Alebo od ruže k tŕňom, no to je jedno. Mrtvolka a jej tetovania sú celkom špeciálne. Mne ich detailne vysvetlila, tak sa vám to budem snažiť interpretovať. Hudobné ani filmové motívy u nej zjavne nenájdete. Jej tetovania hľadajú inšpiráciu v archeológií. Na nohe má výjav z veľkých keramických nádob, ktoré sa našli v hroboch tzv. Kalendenberskej kultúry. To je kultúra doby železnej, ktorá sa vyskytovala najmä na západnom Slovensku, severozápadnom Maďarsku a Dolnom Rakúsku. Tá bola súčasťou tzv. východohalštatského okruhu. Na ramene má tetovania o počte dvoch kusov. Tým prvým je skýtska bohyňa Api z asi 4. storočia pred Kristom. Bohyňa Api bola pravdepodobne bohyňou riek a zeme. V takmer každej zmienke antických autorov sa objavuje ako napoly žena/napoly had a je znázornená na zlatom pliešku, ktorý aj má vytetovaný. Tetovanie pod bohyňou Api je ukážkou tzv. skýtskeho zverného, alebo zvieracieho štýlu a zároveň umenia. Konkrétne jej jeleň pochádza z monumentálnej mohyly Kostromskaja, ktorá je datovaná do 7. storočia pred. Kristom.

Mrtvolka kvôli svojim tetovaniam navštevovala štúdio KRIF: https://www.facebook.com/krif.tattoo/


Petra

Druhá kolegyňa má vyfarbené rameno. Okrem toho má od ihiel značne poznačený chrbát, ktorý je venovaný kapelám a hudobným motívom. Jedným je znak Hulinhjalmur (to som si musel nájsť, že je to symbol, ktorý prepožičiava svojmu majiteľovi neviditeľnosť), ktorý používajú napr. Solstafir, vedľa ktorého je vrana, ktorá s tým má mať nejaký súvis. Ďalej nasleduje motív, ktorý môžete nájsť v booklete albumu Desiderata od nórskej kapely Madder Mortem. A ako u správnych temniakov nemôže chýbať lebka a v nejakom tom drsnom fonte vyvedený nápis Death Metal.


Toľko teda z nášho redakčného podkožného umenia. V nasledujúcich riadkoch si ale môžete prečítať, názory ohľadom tetovaní, ktoré prednieslo niekoľko vybraných hudobníkov. Pätica majstrov hluku priniesla svoje odpovede na tieto otázky:

Kedy a aké tetovanie si si dal urobiť ako prvé?

Ako sa tvoje okolie pozerá na tvoje tetovania?

Na akom čísle (zatiaľ) sa tvoje tetovania zastavili?

Máš zvečnený aj nejaký hudobný motív?

Skúsil si si niekedy aj opačný breh? Teda, či si držal tatérsky strojček v ruke?

Patríš k ľuďom, ktorí sú verní jednému tatérovi, alebo patríš medzi tzv. zberateľov a je na tebe podpísaných viac umelcov?


Hoyas (Attack of Rage, Depresy)

1.Úplne prvú kérku som si dal, keď som mal 15 rokov. Bolo to logo vydavateľstva Nuclear Blast, čiže znak rádioaktivity. Nuclear vtedy vydával väčšinu mojich obľúbených kapiel, tak mi to pripadalo ako fajn nápad. Tú kérku mám inak dodnes. Nikdy som si ju nedal prerobiť.

2. Teraz je to už úplne bežná vec. Pokérovaný je každý druhý človek. Ale v časoch, keď som s tým začínal, to až také bežné nebolo. Myslím, že som bol u nás v meste asi aj prvý, čo mal spravené komplet rukávy. Čiže som často čelil divným pohľadom. Ale na to som vždy kašľal a skôr som si to užíval. Moji blízki a rodina to vždy brali super. Koniec koncov, moja rodina je vlastne tiež skoro celá potetovaná

3. To vážne netuším, koľkokrát som bol pod ihlou. Ale sú to desiatky sedení a veľa hodín.

4. Jasné a hneď niekoľko. Hudba je základ môjho života, čiže bez hudobných kériek by to nešlo. Niektoré motívy sú úplne presne podľa grafiky danej kapely, iné sú zámerne pozmenené, poslúžili skrátka len ako predloha. Mám na sebe veci od Cradle of Filth, Immortal, Ulver, Type O Negative, Thanatos a to je tuším všetko, čo sa hudobných týka.

5. Myslím, že ani neskúsil, ale dobre pamätám. Mne sa strašne trasú ruky, tie kérky by asi neboli nič moc

6. Asi som skôr zberateľ. Ale nie moc veľký. Mám určite takú svoju tetovaciu srdcovku. Je ňou Richard Paduch. Ten sa na mne vybláznil určite najviac. Milujem jeho robotu a on sám je tiež úžasný človek. Ďalej musím určite spomenúť Psycho Tattoo, Štotyho (Tattoo Ritual) a Jan Hulla Tattoo. To sú tiež veľkí bombardéri – ako tatéri, tak aj ľudsky.


Alex (Symbiosis, ex-Holotropic)

1. Akvarel, keď som mal 25r., siaha od pravého ramena cez kľúčnu kosť až k lakťu.

2. Mamka je stará škola, za jej časov mali tetovania iba väzni, preto si na to potrebovala zvyknúť a neraz mi to vyčítala. Inak to v dnešnej dobe ozaj nikto nerieši.

3. Sú to 4 väčšie tetovania.

4. Nie, vôbec, nemám ani vyslovene žánrové tetovania ani symboliku

5. Nie, nikdy, vôbec ma to neláka.

6. Za zberateľa by som sa neoznačil, to skôr tatéri, ku ktorým som chodil, mali plný program, na termín sa čakalo v lepšom prípade rok, v tom horšom viac. Sledoval som preto tatérsku scénu a oslovoval vychádzajúcich tatérov, ktorí mali už v tom čase jedinečný rukopis


Gargamel (Adacta)

1. Prvé bolo na lýtko. Dve Japonky s mečmi. Bolo to nejako tesne po 18 narodeninách.

2. Moje okolie väčšinou ani nevie, že ich mám, lebo nosím stále dlhé rukávy ako narkoman.

3. Moje číslo je 17, ale väčšina mojich kérok má veľké rozmery. Takže to je jak 53 u niekoho, kto má malé.

4. Dal som si vykérovať veľmi škaredý mikrofón, lebo som zlý spevák.

5. Neskúsil.

6. Patrím presne do tej skupiny, ale život zariadil, že som ich vyskúšal viac. Dokopy to je tuším 10 ľudi Ono, čím má človek viac kérok, tým mu je aj viac jedno, kto a co mu vykéruje ďalšie.


Ladislav Hunka (Stercore)

1. Prvá kérka prišla v 15-tich na Šípku v Baťovke. Je na vrchnej časti zápästia – nápis LOCO (šialený). Bolo to prvé tetovanie, ktoré mi vyhodil google, tak tam prišlo.

2. Niekto s rešpektom, niekto s úsmevom.. Pohľady ma bavia a vyhľadávam ich. Baví ma, keď z nich ľudí vypína a robia si srandu z mojich kérok skomoleninami nápisov.

3. Toto netuším a ani to nechcem riešiť. Nieje ich zatiaľ veľa, ale sú výrazné a na výrazných miestach.

4. Tu by som asi spomenul logo kapely Stercore v ktorej pôsobím a znamená pre mňa veľmi veľa. Dala mi mnoho zážitkov, cestovania… Som vďačný, že som spoznal Matúša Píša aj každého nového, či starého člena. Ďalej tu pôsobí Michal Maslák, ktorý ma k hudbe doviedol a som vďačný, že môžeme tvoriť a rásť spoločne. Toto pre mňa znamená vytetované logo. Je na umiestnené na temene.

5. Odpoveď znie nie. Každý by sa mal venovať tomu, čo mu ide najlepšie a tomu čím žije.

6. Najčastejšie ma tetuje kamarát, veľký pán a dôležitý človek pre mňa Patrik Swate Hostačný. Som veľmi rád, že ma podporuje a ide so mnou do každého hrotu, čo si zmyslím. Veľa tatérov nechce tetovať hlavu a Swate s tým nemá najmenší problém Spomínané logo Stercore mi robil sused Pater Milanovič. Bol som na 18stku v štúdiu v Trenčíne u nejakej holky. Už si nepamätám ani jej meno. Tetovala mi slohu “Počkaj na nás tam hore” od KF, ktorá je venovaná otcovi.


Martin (Slup, ex-Kandar)

1. K prvému tetovaniu som sa dostal v dvadsiatich štyroch rokoch. Nie že by som o tom už predtým nerozmýšľal, ale nejako som sa nevedel odhodlať, až jedného dňa mi mama povedala „veď choď“! Áno, čítaš dobre, ona ma k tomu nakoniec nakopla. Tak som prešiel asi tri štúdia v Žiline a nakoniec som natrafil na to pravé. Ako prvý motív som si vybral lebky z jedného albumu od Devourment a pridal som tam ešte jednu veľkú. Pôvodne som to chcel o dosť menšie, ale nakoniec sa to natiahlo až na pol ruky a mohlo to byť viac detailnejšie.

2. Rodina, priateľka a kamaráti sú úplne v pohode, nemajú s tým žiadny problém, skôr opačne. V dnešnej dobe je to už celkom v pohode, ale aj tak akonáhle človek vyjde zo svojej „komunity“, tak sa stretne so zazeraním ľudí a takým nejakým opovrhnutím. Asi to je spôsobené celkovým výzorom. Ale ja to už vôbec neriešim a skôr sa nad tým pousmejem. V práci, vzhľadom k mojej pozícii, si ľudia už zvykli a berú ma takého, aký som, pretože ma spoznali.

3. Momentálne je to jeden rukáv, lakeť a lýtková časť nohy. Plánov a nápadov je veľa, ale treba na to hlavne voľný čas, ktorého mam málo.

4. Všetky moje tetovania sú motívy použité z albumov mojich obľúbených kapiel. Od grindu až po black. Je to v podstate taký môj hudobný vývoj a to, čo ma v živote najviac ovplyvnilo.

5. Tak to som veru ešte nikdy neskúsil, ale nebránil by som sa tomu. To by sa ale musela nájsť nejaká obeť.

6. Všetky doterajšie tetovania mi robil jeden tatér a bol som s ním nadmieru spokojný. Sadli sme si ako ľudsky, tak prevedením tetovaní. Momentálne ale nebývam na Slovensku a dochádzanie za ním by bolo dosť časovo náročné, tak sa pozerám o kvalitnej náhrade. Je pre mňa dôležité, aby to nebola len služba pre cudzích ľudí.

Mrkva

Autor: Mrkva

Zdieľaj