Novinky v tábore kapely RAMCHAT
nov24

Novinky v tábore kapely RAMCHAT

Zverejnené v nov 24, 2018

Martinský RAMCHAT 5. decembra zverejní na svojom YouTube kanáli lyrics video k novonahratej piesni „Spánšteli sme!“ ako predzvesť chystaného albumu, ktorý chystajú vydať budúci rok. Štyri nové piesne pagan metalisti nahrávali opäť v GM štúdiu pod dohľadom Martina Roženeka, klávesáka Ador Dorath, tak, ako aj piesne z posledného albumu „Nepočaria!“. Začiatom roka RAMCHAT vyrazí na svoje krátke miniturné s trenčianskými DEPRESY. Zoznam aktuálnych miest a kapiel, ktoré si s Ramchat zahrajú nájdete nižšie. Turné RAMCHAT: 30. 11. 2018 – Považská Bystrica, Klub B2: Ramchat, Tristana 15. 12. 2018 – Třinec, Brutal Christmass párty, klub Barrocko: Ramchat, Gotterdammerung, Blooody Obsession 25. 1. 2019 – Vrútky, RC Mlyn: Ramchat, Depresy, Sorgoth 26. 1. 2019 – Trenčín, klub Lúč: Ramchat, Depresy, Coldblooded 09. 2. 2019 – Senica, Club 61: Ramchat, Soul Wild Aeon 15. 2. 2019 – Košice, klub Colloseum: Ramchat, Depresy, IRIA 16. 2. 2019 – Prešov, klub Amfiteáter: Ramchat, Depresy, IRIA 22. 3. 2019 – Žilina, klub 12 opíc: Ramchat, Depresy,...

Čítaj ďalej
Rozhovor – Pothrator -„Názov sme vymysleli ako inak v bare“
nov18

Rozhovor – Pothrator -„Názov sme vymysleli ako inak v bare“

Zverejnené v nov 18, 2018

Pred nejakým časom sa na scéne podozrivo často začína objavovať kapela s názvom „Pothrator“. Pochádzajú z Popradu a v zostave sa nachádzajú aj členovia z ďalších popradských kapiel, napr. Diktät, alebo Distax. Len nedávno vyšli na svetlo sveta aj s digitálnym demom, ktoré si môžete vypočuť na Bandzone. Ako to už tak s novými špinavými UG kapelami býva, nie je o nich ešte veľa známeho. Na rozhovor s touto skupinou sa podujal Štefan S. a tak sa o nich dozvieme zas o čosi viac. Zdravím kapelu Pothrator. Keďže ste pomerne mladá kapela, tak sa nám na začiatku predstavte. Pothrator: Ahoj Štefan. Sme popradská thrash-grindová kapela Pothrator. Fungujeme spolu už skoro tri roky, pričom v tomto zložení sme už zhruba rok a pol. Kapela sa skladá zo štyroch členov: bicie-Samo, gitara-Homár, basa-Péder a spev-Tomáš. Čo všetko predchádzalo vzniku kapely a čo vlastne znamená názov Porthrator? Samo: V mojom bujarom období asi pred troma rokmi som chodieval do jedného popradského baru. Pár krát som si všimol dlhovlasé bradaté a opité hovädo (Tomáša) ako si v jukeboxe púštal Amon Amarth a do toho si spieval. Povedal som si že je v ňom potenciál. Tak sme sa dali do reči. Také tie klasické reči o hudbe a tak. Spomenul som mu, že som s Homárom hral v kapele ale po odchode na vysokú už na to nebol čas. Vravel som mu že by som chcel založiť nejakú kapelu. Gitaristu a bubeníka som mal no problém bol v tom že nebolo kde skúšať a keďže náš prvý bubeník nebol z Popradu, chcelo by to druhé bicie. Tomáš mi hneď povedal, že bicie má. Onedlho sme zohnali garáž a začali prvé experimenty. Homár: Názov sme vymysleli ako inak v bare. Pôvodne to bol názov Pothrakon, PO ako Poprad, thra ako thrash a KON ako k****i a radšej sa nepýtajte ako sme na to prišli. Neskôr sme to zmenili na Pothrator a pri tom sme už ostali. Ako by ste charakterizovali váš štýl muziky? Homár: Hudba je prevažne thrash metal, ale spev je skôr grindový a takisto aj texty. Samo: Keď sme premýšľali čo budeme vlastne hrať, tak homár ako starý thrasher chcel hrať samozrejme thrash a ja zase grind. Snažili sme sa to nejako spojiť a vďaka Tomášovmu spevu a jeho obscénnym textom hráme thrash grind. Riffy sú thrashové a spev grindový. Máte vonku čerstvé prvé demo, tak si ho trochu rozoberieme. Kde a ako dlho ste ho nahrávali a koľko skladieb obsahuje? Samo: Nahrávali sme u nášho kamaráta a môjho spolu kapelníka Andreja Barteka z kapely Distax, kde pôsobím ako bassgitarista. Nahrávali sme u Andreja v garáži. Tomáš: Celé nahrávanie nám zabralo asi mesiac,...

Čítaj ďalej
Report – Valašky a Budzogáne vol. 2 – MMC – Bratislava – 10.11.2018
nov16

Report – Valašky a Budzogáne vol. 2 – MMC – Bratislava – 10.11.2018

Zverejnené v nov 16, 2018

Namiesto každoročnej Mikulášskej tancovačky sa tento rok uskutočnila v rámci turné Catastrofy a ČAD akcia „Valašky a Budzogáne“. V Randali sa naviac konal Revival večer. Priestory YMCA boli napráskané metalistami, punkáčmi, rockermi a inou háveďou (hehe). Máničky pred vchodom, vo vnútri, proste všade. Privítala ma samozrejme rada na lístky, ktorá sa však celkom rýchlo hýbala, takže za chvíľu som vošla do majestátnej sály. Na chvíľu som sa pozastavila nad tým, kedy som tu vlastne bola naposledy. Došla som na to, že už je to viac ako rok, čo som sem nevložila svoju nohu. Po stranách už bol nachystaný vyblýskaný merch všetkých kapiel. Predávali sa CD, platne, tričká, nášivky, odznaky, jednoducho radosť pre fanúšika. Po miestnosti sa ešte nepohybovalo nejako veľa ľudí, pretože všetci ešte boli vonku a tým pádom sa zväčšila rada na lístky. Dokončovali sa posledné úpravy, aby sa mohol začať večer, ktorý sa určite mnohým zaryje do hlavy. Ako prvých sme mohli zočiť a počuť Human Humus z Popradu, ktorí hrajú grind-core. Pre mnohých návštevníkov to bola možno neznáma kapela, ale čo je lepšie pre UG kapelu, ako sa spropagovať na akcii takýchto rozmerov. V minulom roku sa síce táto popradská úderka ukázala v Randali v rámci Mikulášskej Tancovačky, no predsa len MMC je trochu iný priestor a aj poslucháči sa tu zišli z rôznych žánrov. Bola som celkom zvedavá ako im sadne veľké pódium. Už prvé tóny čisto inštrumentálnej predohry dávali tušiť, že zvuk bude výborný. Počas prvej inštrumentálnej skladby sa objavili všetci členovia, a až po skončení tejto „predohry“ sa na pódium postavil aj spevák – Ižďo. V miestnosti ešte nebolo až tak veľa ľudí, takže som si mohla dovoliť ešte aký, taký pohyb za ideálnym zvukom. Po úvodnej piesni nám v krátkosti predstavil aj Ižďo kapelu a niekoľkokrát pozdravil kamarátov pod pódiom, ktorí do Bratislavy prišli až z Popradu. Potom sa už len hralo a k takmer každej skladbe bol krátky predslov. Ak si spätne porovnám vystúpenie Catastrofy a ČAD, Human Humus pôsobil pri nich ešte trochu neobratne, hlavne čo sa týka pódiového prejavu. S výnimkou speváka, ktorý si pár krát udrel mikrofónom po hlave (ako má vo zvyku), všetci členovia stáli na svojich miestach a pôsobili trochu strnulo. Sústredili sa hlavne na hru a čo najlepšie podanie, čo im samozrejme nemám za zlé, pretože z tejto stránky nemám krivého slova. Ich vystúpenie poznačili aj malé technické problémy u gitaristu Andreja, s ktorými sa mu však podarilo vysporiadať a pokračovalo sa ďalej v našliapnutej vlne. Usporiadanie playlistu bolo rôznorodé, hrali sa staršie veci, no nezabudlo sa na skladby z Obligatory Struggle, posledného albumu. Keď už to vyzeralo, že kapela odíde, pridali naviac ešte posledné...

Čítaj ďalej
Recenzia – Embolism – Love Existence – Slovak Metal Army – 2018
nov11

Recenzia – Embolism – Love Existence – Slovak Metal Army – 2018

Zverejnené v nov 11, 2018

Je slnečný septembrový deň a vyrážam za novými zážitkami na bicykli…Tentokrát som sa vydala do Kanianky, kde ma čakalo okrem už spomínaného bicyklovaniu aj prekvapenie v podobe nového CD od Embolism. Tak som si trochu neplánovane došla po svoj kus priamo na miesto, odkiaľ táto grind-core kapela pochádza. Čas však neúprosne beží a zrazu zisťujem, že je november, takže by sa patrilo urobiť recenziu. Novinka nesie názov „Love Existence“ a vydalo ju Slovak Metal Army. Názov je zvolený šalamúnsky, pretože sa nad ním v distre pozastaví každý poslucháč extrémnej muziky (na grind-core veľmi neštandardné). Podľa mňa celkom dobrý ťah! Ak budete hľadať skladbu s týmto názvom na albume, márne, ale vyplakávať už nemôžte, pretože ste si album kúpili (haha), tak si ho zákonite vypočujete….A potom narazíte na „Grind is love“ a bude vám to jasné! Jasné, samozrejme len z časti, lebo názov albumu zosobňuje nie len túto skladbu, ale ďalšie myšlienky, ktoré nájdete v iných songoch. Embolism sa prihlásili s novým albumom po piatich rokoch od Devillumination z roku 2013. Veľmi nevidím zmysel v porovnávaní s jeho predchodcami. Novinka je aspoň podľa mňa prirodzeným vyústením snahy urobiť album, ktorý nebude rovnaký ako jeho predchodca, no so zachovaním si rukopisu a samozrejme stále v grind-core duchu. Ako prvé ma upútal zvuk nahrávky. Nahrávalo sa v štúdiu Shaark a výsledný zvuk je tentokrát ťažký a ostrejší ako na predošlých albumoch. Hlavne gitara a bicie sú viac v popredí a basa nie je až tak razantná. Ak porovnám Mišov vokál s Attack of rage, v Embolism je menej zrozumiteľný, ale nejako mi to neprekáža. Aby som však Mišovi nekrivdila, napríklad v skladbe „What´ch a want“ je práve refrén dobre rozumieť. Čo mi však prekáža je, že aspoň podľa môjho názoru, v niektorých skladbách je na môj vkus práve vokál trochu v úzadí na úkor gitary a bicích. No a keď už tu rozoberám vokál, nečakajte tu žiadny hlboký murmur, skôr je to rev. Na novom albume nájdete dvanásť skladieb a ako sa na grind-core kapelu patrí, všetko je povedané do pol hodiny. Najdlhšia je posledná „Awakening“…, kde sa zo začiatku objavujú v pozadí hlasy s echom, je snáď aj najpomalšia. Symbolicky tak uzatvára album. Prvá „Chimaira“ je veľmi energická, takže predznamenáva atmosféru celého albumu, pretože väčšina skladieb je konštruovaná v tomto duchu. Spomínaná „Grindcore is love“ je naopak najkratšou. Vybočuje však od ostatných, pretože tu hosťuje aj Matúš Píš a pôvodný spevák Kraken. Hoci je fakt krátka, za mňa osobne asi najväčšia hitovica na albume, na ktorú si skočí aj mŕtvola. Väčšina skladieb sa nesie v stredných tempách, no napríklad v skladbe Misery sa objavuje aj hopsasa ťažký rytmus, ktorý je príznačný...

Čítaj ďalej
Nové CD POETRY IN TELEGRAMS – I, Koheleth s ďalšou zahraničnou hviezdou
okt31

Nové CD POETRY IN TELEGRAMS – I, Koheleth s ďalšou zahraničnou hviezdou

Zverejnené v okt 31, 2018

Po dvoch rokoch sa hudobný projekt POETRY IN TELEGRAMS hlási s novinkou I, Koheleth. K veľkým menám z minulých nahrávok (Thomas Lang a Jørgen Munkeby) pribudlo ďalšie, nemenej atraktívne – bubeníkom je tentoraz Marco Minnemann (GER/USA), známy zo spolupráce s virtuózmi ako Joe Satriani, Guthrie Govan alebo Paul Gilbert.  Klávesové nástroje v skladbe S+R nahral Paul Ortiz (UK) a o celkový zvuk sa opäť postaral Roland Grapow (GER). Prvým singlom z CD je pieseň Lip Reader, ku ktorej natočil obrazovú zložku Peter Čermák (ide o čoraz populárnejší formát „official audio video“). Lip Reader K novinke, ktorá vychádza ako CD i ako digitálny album (a taktiež k predchádzajúcim nahrávkam), získate viac informácií na oficiálnej webovej stránke www.poetryintelegrams.com a na sociálnych sieťach projektu, napr. na www.facebook.com/poetryintelegrams. Hlavou POETRY IN TELEGRAMS je slovenský hudobník Johny Štefeček. Charakteristickou črtou projektu zostáva aj naďalej minimalizmus (gitara a bicie) a „pesničkárstvo“. Debut Songs for Desperate Lovers i ďalšie doterajšie EP zožali pozitívne recenzie v rôznych rockových časopisoch a na internetových portáloch, pričom nahrávka Melancholy bola nominovaná na cenu Radio_Head Awards v kategórii album roku Hard & Heavy 2016. Mixáž a mastering všetkých štyroch CD je v réžii Rolanda Grapowa (GER). Obálky a webová stránka sú dielom Pavla Trubena (Truben Studio), fotografom je Martin Mayer. Tlačová správa POETRY IN TELEGRAMS, október 2018 Kontakt: Johny Štefeček e-mail: johnystefecek@gmail.com www.poetryintelegrams.com www.facebook.com/poetryintelegrams www.poetryintelegrams.bandcamp.com www.youtube.com/user/poetryintelegrams www.instagram.com/poetryintelegrams...

Čítaj ďalej
Recenzia – Hrobar – Rýchla Smrť – Support Underground – 2018
okt29

Recenzia – Hrobar – Rýchla Smrť – Support Underground – 2018

Zverejnené v okt 29, 2018

Support Underground sa tento rok postaral o vydanie niekoľkých albumov, ktoré mňa osobne potešili. Jedným z nich je aj prvotina slovenskej kapely Hrobar. Priznám sa, že na skupinu som narazila až pri festivale Jašterice v Banskej Štiavnici, ktorú má organizačne na starosti práve Hrobar a ľudia okolo nich. Nebolo mi veľa treba, aby sa mi zapáčil ich koncept okolo hrobariny, hrobov a cintorínov. Banská Štiavnica, mesto odkiaľ kapela pochádza je známa skôr baníkmi. Pre istotu som si teda zistila ako vyzerajú miestne cintoríny a hlavne tie, kde sa ešte aj pochováva. No, ale na moju smolu som sa na túto tému nedozvedela nič a nedozviete sa ani vy, keďže samotné mesto ešte na svojej stránke testuje mapu cintorínov. Tak niekedy inokedy a poďme radšej k hudbe. Hluk vám zaobstarajú traja hudobníci v zostave bicie, gitara, bass gitara a spev. Debutový album obsahuje až 20 skladieb, takže je jasné, že ide o pomerne krátke songy, ktoré nepresahujú 2 minúty. Dohromady sa vaše uši zahrejú asi na pol hodinu, veď ako hovorí názov, bude to rýchla smrť. Po hudobnej stránke sa nedejú žiadne novoty, ide o surový thrash s prvkami punku a groovy. Miestami sa mi zdá po hudobnej stránke album možno až príliš schematický. Človek sa nestihne ani nadýchnuť a pokračuje sa vo vražednom tempe ďalej. Ďalšou zaujímavosťou je aj akýsi predeľ, medzi novšími a staršími skladbami. Hrobarová veľká devíza je pre mňa v textoch a ich spracovaní vokalistom. Spev sa síce drží viac menej v jednej hladine, s občasným škrekom, no nie je to ani zďaleka monotónne. Nafrázovanie je vo väčšine prípadov výborné. Niektoré pasáže sú však podané v takej rýchlosti, že človek text nestihne zachytiť. Nato je potom booklet, kde si to môžete skontrolovať. Jediné, čo nemusí vyhovovať všetkým, je zvuk. Na garážové pomery dosiahol Hrobar zvuk nadpriemerný, zemitý, proste underground a myslím si, že prirodzene dotvára atmosféru celého tohto diela. Už som spomínala trochu texty. Pre mňa osobne hrá práve táto časť veľkú úlohu. Väčšina sa točí okolo sveta hrobára a vecí s tým súvislých – napr. Doktor krompáč, Rešeto, Kopeme, Do mŕtva, Hrobokop…Téma je jasne daná! Niektoré texty majú v sebe čierny humor, iné trochu morbídnosti, ďalšie trochu primitívnosti, no nejaké hlboké filozofické úvahy tu nečakajte. Jednoducho, človek sa pri počúvaní dokáže pobaviť, a to nedokáže len tak hocijaká kapela. Predpokladám, že v tejto recenzii určite niekto nájde pár chýb, keďže sme ľudia. Tak je to aj v prípade bookletu, kde som našla pár drobných chybičiek, ale nič strašné, za čo by „grammar nazi“ mohli udeliť vážnejšie tresty. Možno si poviete, že vizuál nehrá až takú veľkú roľu. Úprimne sa priznávam, že podľa mňa práve dobrý...

Čítaj ďalej